Muža podozrivého z útokov polícia zastavila, no nezadržala

Abdeslama Salaha podľa správy polícia kontrolovala v meste Cambrai na severe Francúzska v rámci sprísnených kontrol na hraniciach. V aute s ním cestovali ďalší dvaja pasažieri, napísala agentúra DPA. Tieto informácie sú podľa nej v súlade s vyjadrením parížskeho prokurátora Francoisa Molinsa, ktorý v sobotu večer povedal, že neďaleko hranice pri rutinnej kontrole zastavili vozidlo s troma cestujúcimi. Jedným z nich bol francúzsky občan s bydliskom v Belgicku, ktorý prenajal jedno z áut použitých atentátnikmi. Minister však neposkytol bližšie údaje o totožnosti tohto muža.

Abdeslam Salah je bratom jedného zo samovražedných atentátnikov, ktorí útočili v parížskom klube Bataclan. Belgická polícia po ňom v nedeľu vyhlásila medzinárodné pátranie.

Polícia uskutočnila domovú prehliadku na parížskom predmestí

Pri pátraní po páchateľoch teroristických útokov v Paríži uskutočnila francúzska polícia v nedeľu neskoro večer domovú prehliadku na parížskom predmestí Bobigny. S odvolaním sa na francúzske médiá o tom v noci na dnes informovala agentúra DPA. Podľa svedka policajti okrem toho hovorili so susedmi. Bližšie podrobnosti o domovej prehliadke a jej výsledkoch nie sú zatiaľ známe.

Španielske noviny El País na svojej webovej stránke informovali, že francúzske vyšetrovacie orgány upozornili príslušné španielske miesta na to, že podozrivý, po ktorom vyhlásili medzinárodné pátranie, mohol utiecť do Španielska. Podľa správy bolo Španielsko rovnako ako Belgicko prostredníctvom informačného systému schengenského priestoru varované pred možným príchodom 26-ročného Salaha Abdeslama. Jeho útek do Španielska je však "len možnosťou".

Tisíce ľudí si uctili obete útokov vo Francúzsku i celom svete

Tisíce ľudí vyšli v nedeľu do ulíc vo Francúzsku, aby si uctili obete piatkových teroristických útokov v Paríži. Falošný poplach nakrátko spôsobil paniku na Námestí republiky v centre francúzskej metropoly. Námestie republiky sa stalo miestom zhromažďovania po krvavých útokoch z januára, ktorých terčom bol okrem iného satirický časopis Charlie Hebdo.

Stovky ľudí sa vrátili na námestie aj túto nedeľu a kládli tam kvety, zapaľovali sviečky a spoločne ticho stáli - napriek zákazu veľkých verejných zhromaždení vyhlásenom po piatkových útokoch, pri ktorých zahynulo najmenej 132 ľudí. Atentátnici z piatka útočili na ľudí v reštauráciách a kaviarňach neďaleko tohto námestia, ako aj na blízke kultúrne centrum Bataclan.

Na Námestí republiky vznikla v nedeľu popoludní panika, podľa médií ľudia rýchlo odchádzali po správach o streľbe. Polícia však neskôr oznámila, že išlo o falošný poplach. Televízie neskôr priniesli zábery vracajúcich sa ľudí. Vo východnej časti Paríža ľudia tiež náhle začali rýchlo vychádzať zo stanice metra Belleville. Na miesto dorazili ťažko vyzbrojení policajti, jeden z nich však pre agentúru DPA povedal, že na vine bol "zlý žart". Po správach o incidente zatvorili v okolí obchody.

V nedeľu večer sa v katedrále Notre-Dame konala zádušná omša za obete útokov. "Muži a ženy boli kruto popravení," povedal parížsky arcibiskup kardinál André Vingt-Trois na bohoslužbe, na ktorej sa okrem iných zúčastnili parížska starostka Anne Hidalgová, expremiéri Francois Fillon a Alain Juppé i bývalý prezident Valéry Giscard d'Estaing. Omša sa konala za prísnych bezpečnostných opatrení, policajti prehľadali tašky mnohých prichádzajúcich, píše DPA.

Ľudia sa zhromaždili aj v iných mestách, približne 3500 sa ich zišlo v Breste, kde spievali francúzsku hymnu a držali minútu ticha. Zhromaždenia na počesť obetí sa uskutočnili aj v početných iných krajinách. Bohoslužby za účasti vládnych predstaviteľov i členov kráľovských rodín sa konali v Dánsku, Nórsku i Fínsku. V Berlíne začalo asi 500 miestnych obyvateľov spontánne spievať francúzsku hymnu po minúte ticha pred francúzskym veľvyslanectvom.

Prezident USA Barack Obama nariadil zvesenie americkej vlajky na pol žrde v Bielom dome, na federálnych budovách po celej krajine a na amerických vojenských a diplomatických objektoch po celom svete, a to do štvrtkového západu slnka, informovala agentúra AP. Najvyššiu budovu na svete, mrakodrap Burdž Chalífa v Dubaji, osvetlili vo farbách francúzskej vlajky - na červeno, bielo a modro - podobne ako ďalšie významné budovy v Spojených arabských emirátoch. Lídri po celom moslimskom svete vyjadrili Francúzsku sústrasť, saudskoarabský kráľ Salmán zaslal francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandovi telegram, v ktorom uviedol, že útoky v Paríži sú "neprijateľné pre akékoľvek náboženstvo a medzinárodné normy".

Francúzska ministerka kultúry Fleur Pellerinová oznámila, že parížske múzeá v pondelok znova otvoria po tom, ako boli v rámci sprísnených bezpečnostných opatrení po útokoch zatvorené celý víkend. Pre návštevníkov budú opätovné otvorené od 13.00 h - po minúte ticha na počet obetí, ktorú budú v krajine držať na poludnie.

Na minútu ticha v pondelok o 12.00 h na pamiatku obetí najtragickejších atentátov vo Francúzsku od konca druhej svetovej vojny vyzvali tiež všetkých občanov členských krajín EÚ ich predstavitelia.

Mešitu v Kanade úmyselne podpálili

 Kanadská polícia v nedeľu oznámila, že mešitu v meste Peterborough v provincii Ontário úmyselne podpálili, zisťovanie motívu činu a pátranie po podozrivých však stále pokračuje. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Polícia tiež uviedla, že nie je jasné, či prípad súvisí s piatkovými krvavými útokmi v Paríži.

Mešitu podpálili v sobotu neskoro večer, asi pol hodinu po tom, ako v budove členovia miestneho moslimského združenia oslavovali narodenie dieťaťa, uviedol predseda združenia Kenzu Abdella. Pri ohni podľa neho nikto neutrpel zranenia, budova je však v dôsledku požiaru nepoužiteľná.
Starosta mesta Peterborough, Daryl Bennett, založenie požiaru odsúdil. "Útok na modlitebňu je hanebný čin. Masjid Al-Salaam, názov tejto mešity, znamená mešita pokoja," uviedol vo vyhlásení.

Belgicko má tri obete útokov z Paríža; Kráľ Filip vyzval na odmietanie násilia

Tri z doterajšieho počtu 132 obetí teroristických útokov v Paríži mali belgické občianstvo. Uviedla dnes večer tlačová agentúra Belga. V priebehu dnešného dňa parížske nemocnice, do ktorých boli urgentne prevážaní zranení ľudia z piatkových neskorých nočných útokov, potvrdili, že traja pacienti v rizikovom stave svojim zraneniam podľahli. Počet obetí útokov sa tak zvýšil na 132 osôb. Dnes popoludní sa na jednotkách intenzívnej starostlivosti nachádzalo celkove 42 ťažko zranených.

Agentúra Belga upozornila, že medzi obeťami, ktoré sa už podarilo úradom identifikovať, sú aj traja Belgičania, čo potvrdilo aj belgické ministerstvo zahraničných vecí. Ide o dvojicu z mesta Liege, 47-ročného inžiniera M.J, a jeho 26-ročnú priateľku E.D. tureckého pôvodu, ktorí spolu žili v Paríži už niekoľko mesiacov. Treťou belgickou obeťou je 28-ročný občan, ktorý rovnako žil za hranicami krajiny.

Minister zahraničných vecí Didier Reynders sa v priebehu dnešného dňa osobne stretol s rodinami obetí, ktorým vyjadril sústrasť a ozrejmil pomoc, ktorá im môže byť poskytnutá v najbližších dňoch ako aj súvislosti okolo repatriácie telesných pozostatkov ich najbližších. V belgickom parlamente zaznela dnes francúzska hymna, Marseillaisa, pri príležitosti akademického podujatia, ktoré sa koná na pôde tejto inštitúcie každý rok 15. novembra. Hymna susedného štátu zaznela z iniciatívy belgického kráľa Filipa na znamenie solidarity s Francúzskom po najnovších teroristických útokoch v Paríži.

Kráľ Filip v správe, ktorú na pôde parlamentu v jeho mene prečítal predseda vlády Charles Michel, vyjadril sústrasť všetkým obetiam útokov v Paríži a vyzval na ochranu - "viac ako inokedy" -hodnôt vzájomného rešpektovania, na prekonávanie predsudkov a odmietanie násilia.  "Naša solidarita s Francúzskom je absolútna. Bojujeme spolu proti terorizmu a radikalizmu," uviedol v tejto súvislosti Michel. Dodal, že snahou atentátnikov z Paríža bolo vyvolať paniku a súčasne varoval pred "stigmatizáciou islamu". Podľa jeho slov teroristi zneužívajú islam vo svojom boji za zavedenie totalitného štátu.