Akú zvláštnu hru to s nami život niekedy hrá. Najskôr, keď to najmenej čakáme vleje nám do žíl novú nádej. Obdarí nás zábleskom šťastia, krátkym, ale natoľko intenzívnym, až si pripadáme ako vo sne. A potom to všetko zoberie. Nezáleží na tom, či sme hrali podľa pravidiel, ako dlho sme si svoje šťastie odopierali a koľko obetí sme preň podstúpili. Pretože, keď sen vystrieda krutá realita, nezostáva nám nič iné len sa prispôsobiť novej hre.
V nórskej dedinke, v Elvestade, žije Gunder. Muž v zrelom veku, dosť starý na to, aby čo-to okúsil, no dosť mladý na to, aby ešte čo-to zažil. Je celkom obyčajný. Tichý, plachý, čestný a pracovitý. O iných nikdy nehovorí nič zlé. Ak nemá nič pekné, čo by o nich povedal, radšej mlčí. Nemá nikoho okrem sestry a jej manžela, ktorý je ale večne na cestách. Dá sa povedať, že je šťastný. Svojím spôsobom. Veď čo je to vlastne šťastie? Nech by jeho definícia znela akokoľvek, Gunder by mal takmer všetky predpoklady, aby bol šťastný. Takmer. Ibaže klamať samého seba sa nedá donekonečna a tak Gunder začne túžiť po tom, čo mu ako jediné chýba. Po láske. Po žene, ktorá by ho doma čakala a ktorá by dala jeho príbytku skutočnú príchuť domova. A aby vytúženú lásku našiel, nevyberá si tradičné metódy. Jediným jeho sprievodcom na ceste k NEJ je len akýsi neopísateľný inštinkt a viera v to, čo by niektorí celkom iste nazvali bláznovstvom. Kto by si bol pomyslel, že vďaka obyčajnej knihe zažije niečo neobyčajné? Pretože práve kniha Národy sveta je tým, čo v ňom spustí dosiaľ nepoznané impulzívne správanie. Na obrázku vidí ženu. Nevie, ako sa volá, koľko má rokov. Vie len, že je z Indie. A že ju musí nájsť. Možno nie práve rovnakú, ale niekde tam, v Indii existuje. Realistom, uväznenýmv dnešnom povrchnom svete to možno vyznie neuveriteľne, ale našiel ju. Volala sa Púna a počas tých niekoľkých dní, čo spolu strávili sa vzali. Gunder sa ale musel vrátiť domov a Púna musela všetko zabezpečiť tak, aby mohla opustiť staré a vydať sa za novým. V deň, keď ju mal vyzdvihnúť na letisku ho zasiahla prvá rana. Jeho sestra mala nehodu. Upadla do kómy a nikto nevedel, či a kedy sa preberie. Nemohol ju opustiť. Nemohol odísť, keď ho najviac potrebovala a nechať ju napospas samote. Sedel pri jej posteli a dúfal, že jeho známy, ktorého požiadal o pomoc Púnu na letisku nájde a privedie. Púna však neprišla. Neprišla večer, ani na druhý deň a ani na ten ďalší. Kde len môže byť? A kto je tá cudzinka, ktorú našli brutálne zavraždenú len neďaleko od jeho domu?
V knihe Indická nevesta prvotnú radosť vystrieda smútok a beznádej, lásku vystrieda smrť a ľúbostný príbeh sa razom zmení na kriminálku. Počas čítania mnou lomcovali všetky druhy emócií. Strach. Napätie. Neistota.
Smútok. Sklamanie. Zhnusenie. Autorka Karin Fossum, známa najmä milovníkom severskej krimi nás v príbehu oboznamuje s dedinou a jej obyvateľmi. Tu každý každého pozná a každý tu má svoje tajomstvá. Sídli tu malý hostinec – ohnisko všetkých klebiet. Spoznávame mladého otca, ktorý na svoju úlohu nebol pripravený. Večne vysmiate dievčatá, bezstarostné a pochabé. Zisťujeme, že za svalmi muža sa často skrýva len zbabelosť a túžba uniknúť a že z lásky sa poľahky môže stať posadnutosť. Inšpektori Sejer a Scarre nám dovolia nahliadnuť do ich metód a vďaka nim si uvedomíme, že zdanlivo nespojiteľné sa môže spojiť. Ak po knihe siahnete, neprestanete, až kým nespoznáte Elvestad a nepoprechádzate sa po všetkých jeho zákutiach. Ale pozor, večer sa už totiž stmieva a vy nikdy neviete, kto striehne za rohom a či budete dosť rýchli, aby ste mu unikli...
Ukážka z knihy Indická nevesta tu. Získajte knihu s 20% zľavou na iPark.sk
