BRATISLAVA - Dlhodobo napäté slovensko - maďarské vzťahy dnes naplno zaťažila téma dvojakého občianstva. Maďarský parlament bez konzultácii s Bratislavou schválil zákon o zjednodušení podmienok získania občianstva, na čo vzápätí zareagovala slovenská vláda aj parlament.
Novelu zákona, ktorá umožní získať občianstvo Maďarom bez trvalého pobytu v Maďarsku presadila strana Fidesz nastupujúceho premiéra Viktora Orbána; podporili ju takmer všetci prítomní poslanci. Štátnu príslušnosť podľa nej budú môcť získať žiadatelia, ktorí majú maďarských predkov a hovoria po maďarsky. Norma, ktorá sa začne aplikovať od januára 2011, však automaticky nezaručuje volebné právo v Maďarsku.
Slovensko, kde žije asi polmiliónová maďarská menšina, tento zámer opakovane odmietalo a so svojím južným susedom chcelo rokovať. Po tom, čo Budapešť rozhovory odmietla, premiér Robert Fico (Smer-SD) pohrozil prijatím opatrení proti maďarskému zákonu. Tie sa prejavili v prísnejšej podobe zákona o občianstve, ktorý má odradiť Slovákov od snahy získať občianstvo v inej krajine, a to pod hrozbou straty slovenského občianstva. V takom prípade by totiž prišli aj o možnosť zastávať niektoré verejné funkcie na Slovensku, ako napríklad pozíciu policajta, hasiča, sudcu, prokurátora či poslanca parlamentu, a to aj po zvolení vo voľbách.
Úspešní žiadatelia napríklad o maďarské občianstvo navyše budú musieť povinní nahlásiť slovenským úradom, že stratili slovenskú štátnu príslušnosť. Ak si túto povinnosť nesplnia, bude im hroziť pokuta 3319 eur. Norma po podpise prezidenta bude účinná od 17. júla. Doteraz nadobudnutého dvojakého občianstva by sa nemala dotknúť.
Fico v Národnej rade príslušníkov maďarskej menšiny vyzval, aby nový maďarský zákon nevyužili. "Budete v najbližších dňoch vystavení morálnemu nátlaku. Bude sa hrať na jednu z najcitlivejších strún každého človeka - jeho národné cítenie. Nenechajte sa zavádzať. Ste občanmi Slovenskej republiky, členského štátu Európskej únie. Vďaka tomu ste aj občanmi Európskej únie," tvrdil. Ľuďom, ktorí využijú maďarskú právnu úpravu, nové občianstvo podľa neho nič neprinesie.
Nová slovenská právna úprava straty občianstva prakticky kopíruje českú legislatívu. Normu pri hlasovaní podporilo 90 zo 115 prítomných poslancov, okrem zástupcov koalície aj predstavitelia KDH. Zákon sa nebude vzťahovať na ľudí, ktorí iné občianstvo nadobudnú narodením či manželstvom.
Výnimku by mali mať aj tí, ktorí požiadajú o české občianstvo. Česká legislatíva v súčasnosti umožňuje niektorým slovenským občanom obdržať občianstvo jednoduchšou procedúrou než musia podstúpiť iní cudzinci. "Pokiaľ ide o Českú republiku, tam naše vzťahy sú postavené na tom, že sme dva následnícke štáty Československa, a preto tá kvalita je iná a neprídu ľudia, ktorí si požiadajú o jedno občianstvo, neprídu o občianstvo druhej krajiny," vyhlásil Lajčák. Z dostupných údajov vyplýva, že v roku 2008 bolo české občianstvo na základe inštitútu prehlásenia udelené viac ako 400 Slovákom.
Všetky parlamentné strany s výnimkou SMK, zastupujúca maďarskú menšinu, iniciatívu Budapešti miernejšie alebo ostrejšie kritizovali. SMK, ktorá označila reakciu Slovenska za hysterickú, sa na rokovaní parlamentu nezúčastnila. Predseda SMK Pál Csáky už skôr vyhlásil, že viacerí poslanci strany majú záujem v budúcnosti požiadať o maďarské občianstvo.
Slovenskú reakciu na postup Maďarska kritizovala aj najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS. "Týmto rozhodnutím (...) vláda nedokázala chrániť naše štátne záujmy," vyhlásil pred novinármi líder strany Mikuláš Dzurinda. Očakáva, že nová vláda po parlamentných voľbách ako jedno z prvých opatrení navrhne normu o zamedzení účinkov maďarského zákona o občianstve; rovnaký návrh SDKÚ-DS dnes parlament nepodporil.
Úprava podmienok pre získavanie maďarského občianstva zasiahla aj do kampane pred júnovými parlamentnými voľbami na Slovensku. Podľa analytikov najnovší spor Bratislavy a Budapešti môže súčasnej vládnej koalícii pomôcť k víťazstvu vo voľbách.
Bratislavu v spore s Budapešťou podporil český prezident Václav Klaus, ktorý sa na Pražskom hrade stretol so slovenským veľvyslancom Petrom Brňom. Klaus sa chcel informovať o aktuálnej situácii a Slovensku vyjadril solidaritu.
