BRATISLAVA - Podniky Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) si budú financovanie výkonov vo verejnom záujme (VVZ) v rámci prímestskej dopravy riešiť v tomto roku s vyššími územnými celkami, za minulý rok však žiadajú peniaze od štátu.
"Garantujeme, že v roku 2006 budeme veci vo financovaní riešiť len s vyššími územnými celkami. Za minulý rok však žiadame vykompenzovať naše straty od štátu," uviedol pre agentúru SITA prezident Zväzu autobusovej dopravy George Trabelssie. Podľa neho totiž vláda koncom roka 2004 rozhodla o prenose kompetencií v prímestskej doprave na samosprávne kraje veľmi narýchlo a samosprávy na to neboli pripravené. "Na druhej strane vláda nezabezpečila oddlženie podnikov SAD," konštatoval Trabelssie, a preto za vlaňajšok nesie podľa neho zodpovednosť čiastočne aj štát.
Ako ďalej dodal, k 1. januáru 2005 prešlo na vyššie územné celky od štátu 1,5 mld. Sk pre oblasť dopravy. Samosprávy k tomu pre podniky SAD pridali ďalších 330 mil. Sk. "Koncom minulého roka sme urobili zúčtovanie za prímestskú dopravu a na krytie VVZ chýbalo ešte 325 mil. Sk, o ktoré sme požiadali rezorty dopravy, financií a sociálnych vecí," povedal Trabelssie. Podľa jeho slov však tieto peniaze aj napriek počiatočným prísľubom nedostali. Ak sa situácia nevyrieši do konca marca, bude to pre podniky SAD znamenať výrazné zhoršenie ich hospodárskych výsledkov, čo môže mať vplyv aj na vzťahy dopravcov s bankami a dodávateľmi. "Následne sa to môže prejaviť na redukcii spojov o zhruba 20 až 30 % a znížení zamestnanosti či na zvýšení cestovného, niektoré spoločnosti sa môžu dokonca dostať do konkurzov," zdôraznil Trabelssie. Ako však doplnil, dopravcovia nechcú zatiaľ pristúpiť k obmedzeniu dopravy, skôr sa spoliehajú na rokovania a ovplyvnenie verejnej mienky.
Reformu autobusovej dopravy, v rámci ktorej prešli kompetencie v prímestskej doprave na vyššie územné celky, však Trabelssie vníma pozitívne. "Samosprávy totiž vedia lepšie zhodnotiť, na ktorých trasách je potrebné autobusové spojenie a na ktorých nie, ako aj frekvenciu spojov," vysvetlil Trabelssie. Podľa neho by financovanie podnikov SAD mohlo fungovať v SR podobne ako v niektorých krajinách západnej Európy. "Model spočíva v tom, že samospráva si objedná VVZ, dáva mesačne zálohu a dopravca jej predkladá mesačné výkazy o VVZ, tržbách a oprávnených nákladoch. Na základe týchto výkazov môže samospráva realizovať počas roka opatrenia na redukciu alebo rozšírenie VVZ, aby napokon na konci roka doplatil dopravcom za objednané VVZ, alebo dopravca vráti financie samospráve," vysvetlil Trabelssie s tým, že takýto model už funguje asi sedem mesiacov v trenčianskom kraji. V tomto roku požadujú podniky SAD na dotácie minimálne na úrovni vlaňajška, teda 1,7 mld. Sk. "Bude to však závisieť od vývoja cien nafty," reagoval Trabelssie.
Ako ďalej dodal, k 1. januáru 2005 prešlo na vyššie územné celky od štátu 1,5 mld. Sk pre oblasť dopravy. Samosprávy k tomu pre podniky SAD pridali ďalších 330 mil. Sk. "Koncom minulého roka sme urobili zúčtovanie za prímestskú dopravu a na krytie VVZ chýbalo ešte 325 mil. Sk, o ktoré sme požiadali rezorty dopravy, financií a sociálnych vecí," povedal Trabelssie. Podľa jeho slov však tieto peniaze aj napriek počiatočným prísľubom nedostali. Ak sa situácia nevyrieši do konca marca, bude to pre podniky SAD znamenať výrazné zhoršenie ich hospodárskych výsledkov, čo môže mať vplyv aj na vzťahy dopravcov s bankami a dodávateľmi. "Následne sa to môže prejaviť na redukcii spojov o zhruba 20 až 30 % a znížení zamestnanosti či na zvýšení cestovného, niektoré spoločnosti sa môžu dokonca dostať do konkurzov," zdôraznil Trabelssie. Ako však doplnil, dopravcovia nechcú zatiaľ pristúpiť k obmedzeniu dopravy, skôr sa spoliehajú na rokovania a ovplyvnenie verejnej mienky.
Reformu autobusovej dopravy, v rámci ktorej prešli kompetencie v prímestskej doprave na vyššie územné celky, však Trabelssie vníma pozitívne. "Samosprávy totiž vedia lepšie zhodnotiť, na ktorých trasách je potrebné autobusové spojenie a na ktorých nie, ako aj frekvenciu spojov," vysvetlil Trabelssie. Podľa neho by financovanie podnikov SAD mohlo fungovať v SR podobne ako v niektorých krajinách západnej Európy. "Model spočíva v tom, že samospráva si objedná VVZ, dáva mesačne zálohu a dopravca jej predkladá mesačné výkazy o VVZ, tržbách a oprávnených nákladoch. Na základe týchto výkazov môže samospráva realizovať počas roka opatrenia na redukciu alebo rozšírenie VVZ, aby napokon na konci roka doplatil dopravcom za objednané VVZ, alebo dopravca vráti financie samospráve," vysvetlil Trabelssie s tým, že takýto model už funguje asi sedem mesiacov v trenčianskom kraji. V tomto roku požadujú podniky SAD na dotácie minimálne na úrovni vlaňajška, teda 1,7 mld. Sk. "Bude to však závisieť od vývoja cien nafty," reagoval Trabelssie.
