Výraznú tvár Ivany Christovej si pamätajú všetci. Aj napriek tomu, že sa ju v roku 1999 snažili diváci vypískať. Od jej zvolenia za česko-slovenskú miss uplynulo už pekných pár rokov. Za ten čas sa z 19-ročnej naivky stala žena, ktorá si v živote ide tvrdo za svojím.
Čo hovoríte na to, že máme dve súťaže miss?
– Víťazky sa vám budú pliesť a nakoniec si aj tak budete pamätať len Christovú. (smiech)
Po víťazstve v súťaži krásy ste sa vrhli na modeling v zahraničí. Stalo sa vám niekedy, že by vám núkali prácu podľa hesla „niečo za niečo“?
– Nerobím nič, čo nechcem. Som dominantný typ, takže sa asi báli aj opýtať. A keď sa aj odvážili, povedala som nie. Muži ma asi veľmi radi nemajú.
Čítala som, že ste vtedy jedli len hlávkový šalát pokvapkaný citrónom...
– To je pravda.
Neprivodili ste si tým zdravotné problémy?
– Určite. Od 22 rokov som telu nedodávala potrebné živiny. Keď som mala 28 rokov, začala som pociťovať bolesti v kĺboch.
Keď ste otehotneli, začali ste si užívať prejedanie?
– Až do piateho mesiaca som vážila 49 kilogramov a nikto nespoznal, že som vôbec tehotná. Pýšila som sa titulom Telo Paríža. Potom mi zo dňa na deň vyskočilo bruško a od tej chvíle som pribrala 28 kíl.
Akú budúcnosť ste si predstavovali, keď ste čakali dieťa a vydávali ste sa za muža francúzsko-vietnamského pôvodu?
– Nemala som nijaké sny, cítila som však, že niečo v tom vzťahu nie je dobré. Bolo to zvláštne obdobie môjho života. Skôr ako na muža som sa sústredila na to, aby som bola pokojná. Kvôli dieťaťu.
Opustil vás, keď dcéra mala ešte len 9 mesiacov. Zistili ste aj vďaka nemu, čo v živote naozaj nechcete?
– Myslím, že v rámci vzťahov už mám jasno. Láska sa nedá naplánovať.
Máte teraz nejakú lásku?
– Teraz som ju ukončila a prajem si mať pokoj.
Ako krásna žena ste si mohli okamžite nájsť iného muža. Vy ste sa však postavili na vlastné nohy. V čom to pre vás bolo najťažšie?
– Keď som videla to päťdesiatdvacentimetrové bábätko, premýšľala som iba o tom, ako mu zariadiť čo najkrajší život. Vždy som verila v seba a vo svoju silu.
Založili ste si reklamnú agentúru a natočili vlastné CD...
– Už mám dve cédečká, dva filmy a dve reklamné agentúry. Žijem dvojitý život, česko-slovenský. Všetko zvládam, život milujem a mám z neho radosť. Veci riešim v pokoji a idem ďalej. Prečítala som si o sebe v istom bulvári, že som tučná a nešťastná. To je hlúposť! Nešťastný a tučný človek vyzerá inak.
Pripadáte mi stále krásna a nie som asi jediná, kto s uznaním hodnotí vaše krivky. Mrzí vás, že už nie ste taká vychudnutá ako predtým?
– Pred mesiacom som mala 74 kilogramov. V tom čase som prekonala náročnú ženskú operáciu a musela som dlho ležať v posteli. Vzali mi cystu a jeden vaječník. Neriešila som, že som pribrala. Som šťastná, že som zdravá a že ešte môžem mať deti. Potom som sa však pozrela do zrkadla a povedala som si: Si síce pekná, Ivanka, ale tučná. Odvtedy som schudla desať kíl.
Ako ste to dokázali?
– Bolo to veľmi namáhavé, priznávam, že som sa musela stopercentne kontrolovať. Objavila som prípravok na chudnutie, ktorý sa pije po každom jedle a chutí ako káva. V prvom týždni som jedla iba dusenú zeleninu a zeleninové šaláty. Druhý týždeň ryžu bez soli. Po štrnástich dňoch sa ručička na váhe ani nepohla. Naštvala som sa a chcela som zjesť úplne všetko. To mi však dcéra Danielka vyhovorila. Potom išla váha naraz rýchlo dole a ja som sa rozhodla, že je ten správny čas na to, aby som začala posilňovať. Trénerka Hanka na mňa kričí, nech neplačem a makám. Teraz už jem lepšie. Ráno si dávam ovocné šťavy, na obed jem dusenú zeleninu a na večeru zeleninový šalát. Ten škaredý článok v bulvári ma naozaj nakopol!
Čo hovorí na také články vaša dcéra?
– Veľmi dobre ma pozná. Povie mi, aby som si z toho nič nerobila, že je to bulvár.
Chodí do školy na Slovensku a vy pracujete striedavo na Slovensku aj v Čechách. Vídavate sa často?
– Som stále v aute. Aj keď mám vystúpenie, idem za ňou na Slovensko.
Čím sa v aute zabavíte?
– Počúvam rozprávky. Tie doslova milujem, majú vždy dobrý koniec.
Vie sa o tom, že si neprajete, aby sa Daniela venovala modelingu. Vy ste si však vďaka nemu dosť zarobili...
– Kúpila som si byt v Prešove a v Bratislave. Vďaka tomu, že som bola pekná, som začala zarábať. Neskôr som k tomu začala používať aj rozum. Danielke stačí už len ten rozum. Ďakujem mame, že mi vtedy dala priestor, aby som robila, čo uznám za vhodné. Ja asi takou tolerantnou matkou nebudem.
K čomu svoju dcéru smerujete?
– Chodí na angličtinu, francúzštinu a nemčinu. Hrá na klavíri, spieva, tancuje. Mám určité predstavy, ale asi ju neovplyvním.
Ako využívate voľný čas?
– Každý víkend chodíme s dcérou plávať a potom vyrazíme do lesa.
Je možné nachytať vás v teplákoch pri televízii?
– V teplákoch určite, ale pri televízii už menej.
