Jana Škreková
Ako devätnásťročná robila konkurz do súkromného rádia, odkiaľ ju vyhodili. Povedali jej: Vy nechoďte za mikrofón! Ani sa im nečudovala: "Mala som veľkú trému, lebo som vysielala s Paľom Chovancom. Môj hlas je chripľavý a vtedy vystúpil – asi jediný raz počas mojej kariéry – do riadnej fistuly.
Keď sa vám poďakovali a odporúčali sa vám, kam viedli vaše kroky?
– Hrozne som plakala. Z bratislavskej hlavnej stanice som volala mojim rodičom do Trnavy, že môj veľký sen sa rozplynul. V tom čase som študovala na VŠMU filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku, takže mi ostala len škola... Nedokončila som to, po treťom ročníku som odišla.
Čo bolo s vami ďalej? Zlomilo vás to?
– Kameraman pán Szomolányi, ktorý učil na škole, za mnou prišiel a povedal mi: Škreková, ty strašne veľa rozprávaš, choď robiť rádio, nebuď na tejto škole... Do ruky mi dal nejaké telefónne číslo. Zavolala som a ozvalo sa ďalšie rádio. Pozvali ma na konkurz a vyšlo to. Robila som rozhovory, politiku. Myslela som si, že budem veľmi investigatívna a všetko odhalím... (smiech). Zostala som tam dva roky.
Prečo ste odtiaľ odišli?
– V tom čase som prežívala veľmi búrlivý vzťah. Doma som to viac nevydržala a odišla som do tretieho rádia, kde som pôsobila takmer 8 rokov. Myslela som si, že tam ostanem a že nás vedenie "dochová". Teraz už chápem, že to nebol dobrý názor. Treba vložiť nové hlasy, kolektív obmieňať.
Ako ste toto vyhodenie prežívali?
– Pozerala som doma štyri mesiace do steny. Kládla som si otázku, čo teraz so mnou bude. Človek je len krôčik od depresie k psychóze, ktorá už asi zostane do konca života. Je to veľmi tenká hranica. Mala som, našťastie, vzťah so svojím súčasným partnerom Petrom, ktorý bol veľmi láskavý a bol mi oporou. Povedal mi: Buď doma a rozmýšľaj. Namiesto toho, aby som rozmýšľala, takmer celý čas som spala. Nevedela som sa zobudiť.
V tom čase ste už mali dve dcérky...
– V bábätkovskom období som ich vychovávala sama. Poriadne som sa nevyspala. Ale keď prišlo toto, potrebovala som sa vyspať. Všetko na mňa doľahlo... Ďakujem Bohu, že mi Peter môj neplánovaný spánok dovolil. Netlačil ma do toho, aby som navarila a robila všetky práce. Dokonca nás financoval. Možno je to tým, že vedel, ako sa cítim, pretože niečím podobným v živote prešiel aj on. Kto to nezažije, ťažko pochopí, o čom hovorím.
Potom odrazu prišlo rádio, v ktorom ste robili prvýkrát.
– Obrátilo to všetko naruby. Ponuka totiž bola: Vytvor si, čo chceš. Práve vďaka tomu, čo som mala za sebou, vymyslela som reláciu, ktorá sa takýmito príbehmi zaoberala. Ja som vo svojom živote mala šťastie, že ma chápali a vypočuli, ale mnohí také šťastie nemajú. Cestovala som po celom Slovensku a nahrávala životné príbehy na základe listov a telefonátov. Prišla som, zaklopala a do éteru nechala znieť rôzne posolstvá bežných ľudí.
Prečo ste s touto reláciou skončili?
– Nastal okamih, keď bolo treba spovedať známych ľudí, celebrity. Vedela som, že poznám aj takých, ktorí ešte neprezentovali, ako sa dostali "hore". Ale zdalo sa mi to ako podvod na ľuďoch napríklad z východného Slovenska, ktorí sa rozhodli svoj príbeh povedať a dôverovali mi ako redaktorke. Povedala som si: Nie! Doteraz je táto relácia mojou moderátorskou labuťou piesňou.
Vy však máte vlastnú agentúru.
– Áno, teraz oslávime päť rokov jej trvania. Najskôr sme boli kabaretom s travesty šou, dnes sme produkčná, umelecká a reklamná agentúra.
A čo televízna obrazovka, neláka vás?
– Láka. Chcem sa vrátiť na televíznu obrazovku. Oslovil ma majiteľ istej novej televíznej stanice, ktorá vysiela dokumenty.
Budete nakrúcať dokumentárne filmy...?
– To nie! (smiech). Majiteľ vymyslel zaujímavú reality šou, spojenú s morom. Je to prvá morská reality šou. Všetko sa bude odohrávať priamo na lodi, s kamerami a mikrofónmi. Traja muži a tri ženy strávia tri týždne na jachte Princezná Kristína na Jadranskom mori. To všetko za účasti skúsených námorníkov a veľmi charizmatického kapitána.
Takže sa chystáte na more?
– Nie. Ja budem každú nedeľu v priamom prenose spovedať členov posádky. Diváci sa dozvedia, čo sa za týždeň na lodi udialo, ako to novopečení námorníci vnímajú. Keďže som mohla byť pri tvorbe scenára, mala som jednu podmienku: nikto odtiaľ nevypadne.
Nepôjde teda o divácke esemeskové hlasovanie?
– Nie. Diváci si môžu zvoliť len najsympatickejšieho člena posádky. Ale pre posádku to bude mať význam. Môžu získať zaujímavé ceny. Reality šou sa volá Všetci na palubu! Ide v nej hlavne o to, ako ľudia dokážu prežiť v kolektíve. Ak jeden zlyhá a nebude mať pomoc ostatných, môže ísť o život.
Chce to riadnu odvahu!
– To určite. Ja si tých ľudí už teraz vážim a budem ich podporovať. Pôjdeme ich, samozrejme, povzbudiť aj osobne.
Spovedať týchto ľudí asi chce trocha psychológie, pretože nie sú niekde v garáži, ale na šírom mori...
– Vedenie televízie mi dôveruje. Náš telemost sa bude vysielať až po desiatej večer, pretože mne sa občas podarí aj nejaký ten slang alebo nadávka. Nehanbím sa za to. A práve preto, že ide o drsné prostredie, môže byť táto komunikácia drsnejšia.
– Hrozne som plakala. Z bratislavskej hlavnej stanice som volala mojim rodičom do Trnavy, že môj veľký sen sa rozplynul. V tom čase som študovala na VŠMU filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku, takže mi ostala len škola... Nedokončila som to, po treťom ročníku som odišla.
Čo bolo s vami ďalej? Zlomilo vás to?
– Kameraman pán Szomolányi, ktorý učil na škole, za mnou prišiel a povedal mi: Škreková, ty strašne veľa rozprávaš, choď robiť rádio, nebuď na tejto škole... Do ruky mi dal nejaké telefónne číslo. Zavolala som a ozvalo sa ďalšie rádio. Pozvali ma na konkurz a vyšlo to. Robila som rozhovory, politiku. Myslela som si, že budem veľmi investigatívna a všetko odhalím... (smiech). Zostala som tam dva roky.
Prečo ste odtiaľ odišli?
– V tom čase som prežívala veľmi búrlivý vzťah. Doma som to viac nevydržala a odišla som do tretieho rádia, kde som pôsobila takmer 8 rokov. Myslela som si, že tam ostanem a že nás vedenie "dochová". Teraz už chápem, že to nebol dobrý názor. Treba vložiť nové hlasy, kolektív obmieňať.
Ako ste toto vyhodenie prežívali?
– Pozerala som doma štyri mesiace do steny. Kládla som si otázku, čo teraz so mnou bude. Človek je len krôčik od depresie k psychóze, ktorá už asi zostane do konca života. Je to veľmi tenká hranica. Mala som, našťastie, vzťah so svojím súčasným partnerom Petrom, ktorý bol veľmi láskavý a bol mi oporou. Povedal mi: Buď doma a rozmýšľaj. Namiesto toho, aby som rozmýšľala, takmer celý čas som spala. Nevedela som sa zobudiť.
V tom čase ste už mali dve dcérky...
– V bábätkovskom období som ich vychovávala sama. Poriadne som sa nevyspala. Ale keď prišlo toto, potrebovala som sa vyspať. Všetko na mňa doľahlo... Ďakujem Bohu, že mi Peter môj neplánovaný spánok dovolil. Netlačil ma do toho, aby som navarila a robila všetky práce. Dokonca nás financoval. Možno je to tým, že vedel, ako sa cítim, pretože niečím podobným v živote prešiel aj on. Kto to nezažije, ťažko pochopí, o čom hovorím.
Potom odrazu prišlo rádio, v ktorom ste robili prvýkrát.
– Obrátilo to všetko naruby. Ponuka totiž bola: Vytvor si, čo chceš. Práve vďaka tomu, čo som mala za sebou, vymyslela som reláciu, ktorá sa takýmito príbehmi zaoberala. Ja som vo svojom živote mala šťastie, že ma chápali a vypočuli, ale mnohí také šťastie nemajú. Cestovala som po celom Slovensku a nahrávala životné príbehy na základe listov a telefonátov. Prišla som, zaklopala a do éteru nechala znieť rôzne posolstvá bežných ľudí.
Prečo ste s touto reláciou skončili?
– Nastal okamih, keď bolo treba spovedať známych ľudí, celebrity. Vedela som, že poznám aj takých, ktorí ešte neprezentovali, ako sa dostali "hore". Ale zdalo sa mi to ako podvod na ľuďoch napríklad z východného Slovenska, ktorí sa rozhodli svoj príbeh povedať a dôverovali mi ako redaktorke. Povedala som si: Nie! Doteraz je táto relácia mojou moderátorskou labuťou piesňou.
Vy však máte vlastnú agentúru.
– Áno, teraz oslávime päť rokov jej trvania. Najskôr sme boli kabaretom s travesty šou, dnes sme produkčná, umelecká a reklamná agentúra.
A čo televízna obrazovka, neláka vás?
– Láka. Chcem sa vrátiť na televíznu obrazovku. Oslovil ma majiteľ istej novej televíznej stanice, ktorá vysiela dokumenty.
Budete nakrúcať dokumentárne filmy...?
– To nie! (smiech). Majiteľ vymyslel zaujímavú reality šou, spojenú s morom. Je to prvá morská reality šou. Všetko sa bude odohrávať priamo na lodi, s kamerami a mikrofónmi. Traja muži a tri ženy strávia tri týždne na jachte Princezná Kristína na Jadranskom mori. To všetko za účasti skúsených námorníkov a veľmi charizmatického kapitána.
Takže sa chystáte na more?
– Nie. Ja budem každú nedeľu v priamom prenose spovedať členov posádky. Diváci sa dozvedia, čo sa za týždeň na lodi udialo, ako to novopečení námorníci vnímajú. Keďže som mohla byť pri tvorbe scenára, mala som jednu podmienku: nikto odtiaľ nevypadne.
Nepôjde teda o divácke esemeskové hlasovanie?
– Nie. Diváci si môžu zvoliť len najsympatickejšieho člena posádky. Ale pre posádku to bude mať význam. Môžu získať zaujímavé ceny. Reality šou sa volá Všetci na palubu! Ide v nej hlavne o to, ako ľudia dokážu prežiť v kolektíve. Ak jeden zlyhá a nebude mať pomoc ostatných, môže ísť o život.
Chce to riadnu odvahu!
– To určite. Ja si tých ľudí už teraz vážim a budem ich podporovať. Pôjdeme ich, samozrejme, povzbudiť aj osobne.
Spovedať týchto ľudí asi chce trocha psychológie, pretože nie sú niekde v garáži, ale na šírom mori...
– Vedenie televízie mi dôveruje. Náš telemost sa bude vysielať až po desiatej večer, pretože mne sa občas podarí aj nejaký ten slang alebo nadávka. Nehanbím sa za to. A práve preto, že ide o drsné prostredie, môže byť táto komunikácia drsnejšia.
