Porotkyňa zo SuperStar a šéfka hudobného vydavateľstva tvrdí, že príprava albumov finalistov je v plnom prúde a že môžu vyvolať paniku v umeleckých kruhoch.
Skončila sa koncertná šnúra SuperTour 2005. Pri čom ste sa najviac zapotili?
- Najťažšie boli prvé dva dni, kým sa to, ako hovorím, usadilo na zadok. Generálka v Košiciach trvala 12 hodín, aby si finalisti doslova oňuchali každý kúsok zákulisia, pódia. Každé tri minúty naň vychádzal iný človek a ja som to v zákulisí manažovala. Išlo o dvadsaťšesť výstupov, čo nie je jednoduché, ale finalisti boli disciplinovaní. No a najviac sa zapotili technici a kapela, ktorí pre putovanie z jedného miesta na druhé spali niekedy len dve hodiny.
Bývali ste s finalistami a stále ste s nimi v kontakte. Aká atmosféra medzi nimi vládne?
- Špecifikum našich finalistov je, že sú veľmi dobrá partia. Česi sa rozhádali už počas finále, závideli si, intrigovali. Naši si fandia. Aj šéf českej agentúry Scream, Honza Musil, ich pochválil. Cez deň pred vystúpením relaxovali, počas koncertov v zákulisí tancovali, večer sme chvíľu posedeli v bare. Nikoho sme neobmedzovali, ale určité pravidlá sa dodržiavali.
Omladli ste pri nich, alebo sa vám „decká“ postarali o nové vrásky?
- Všetci sú skvelí, dobre sa mi s nimi spolupracuje. Vrásky som z nich nemala, skôr som omladla. Niektorí sú skoro moji rovesníci, ale rozumiem si aj s mladšími.
Prečo sa slovenské SuperStar dostali pod ochranné krídla českej agentúry Scream, a nie niektorej slovenskej?
- O manažmente, ktorý sa stará o finalistov, rozhoduje firma Fremantle v Anglicku. Vypisuje naň tender a udeľuje licenciu, podobne ako televíziám na vysielanie SuperStar a hudobným vydavateľstvám, ktorým je vo svete už štyri roky BMG. Všetko je obchod, a keďže Angličania majú dobré skúsenosti s agentúrou Scream už z prvej českej SuperStar, zverili im aj manažovanie finalistov na Slovensku.
Znamená to, že o svojich aktivitách nebudú slobodne rozhodovať?
- Môžu koncertovať, moderovať, vystupovať v televízii, ale o všetko musí vedieť agentúra, ktorá určuje pravidlá. Finalisti majú na trhu istú komerčnú hodnotu a tú treba dodržať, preto sa o nich starajú profesionáli.
Ako pred firmou Fremantle obstáli slovenskí finalisti?
- Veľmi vysoko hodnotili ich spevácku úroveň a o televíznych finálových večeroch tvrdili, že mali európsku kvalitu. Vychválili aj fenomenálny predaj singla autorov Paľa Haberu a Daniela Heviera. Na počet obyvateľov to bol unikát. Aj kompiláciu s pesničkami finalistov nazvali výkladnou skriňou.
Kto z finalistov by mohol byť podľa vás adeptom na svetovú SuperStar?
- Otázka znie, či vôbec bude World Idol, pretože zatiaľ sa konal iba raz. Zúčastňovať by sa ho mali na 90% víťazi. Dôležitá je angličtina a treba aj niečím zaujať. Takže mohla by to byť Katka aj Martinka, ale či by vedeli komerčne preraziť...?
Mnohí slovenskí umelci sa vyjadrili, že finalisti sú len rýchlokvasené hviezdičky...
- Mýli sa ten, kto si myslí, že títo mladí ľudia sa rozhodli spievať, keď si vypĺňali prihlášku na SuperStar. Viacerí sa spevu a hudbe venujú odmalička, dokonca si skladajú pesničky. Nie sú žiadne rýchlokvasky a niet pochybností o ich talente. Niektorí zabudli, že žijeme mediálnu dobu. A reality šou budujú nové kulty, aj keď nie vždy pozitívne, čo však v prípade SuperStar neplatí. Slovenský národ si v nej našiel svoje idoly.
Dá sa predpokladať, kto z finalistov dobre predá svoj talent?
- Dnes ťažko. Práve prechádzajú zo sveta virtuálnej reality do reálnej. Svoje miesto v slovenskej popmusic si bude musieť vybojovať každý sám. Pritom sa môže stať, že aj ten najväčší talent to psychicky nezvládne, a naopak, outsideri môžu vyštartovať hore. Som zvedavá, ako to zvládnu.
Všetci finalisti SuperStar kujú železo zahorúca a pripravujú CD. Začali sa preteky?
- Jediný „pretek“ bude album finalistky, pretože pravidlá hovoria, že víťaz ho musí vydať do troch mesiacov a až potom prídu na rad ostatní. Katkin album sa pripravuje vo veľkom tíme profesionálov. Deckám zdôrazňujem, nech neuprednostňujú rýchlosť na úkor kvality. Vyjde veľa albumov a to skôr vyvoláva paniku u iných umelcov ako u finalistov.
Budete albumy vydávať podľa určitých kritérií?
- Nebude sa to riadiť umiestnením finalistov. Napríklad Robo Mikla už má album takmer hotový. Robil ho s hudobníkom a producentom Henry Tóthom a odviedli na ňom kus práce. Do konca roka chceme vydať päť až sedem sólových platní.
Znamená to, že Robo sa zodpovedne chopil šance?
- S Honzom Musilom sme ani nezapochybovali o tom, či Roba chceme alebo nie. Našu dôveru má a na koncertoch sa ukázalo, že ho muzika baví, má rád pódium, kontakt s ľuďmi. Ten si doslova vychutnával a mal aj veľký úspech. Svojím spôsobom je v biznise fenomén a fanúšikovia ho chcú takého, aký je. Ako žije, tak robí svoju hudbu a to je dobre. Urobiť z neho dobrého chlapca by nemalo žiadny zmysel.
Často vás vídať v spoločnosti bratislavskej trojky finalistov – Samo Tomeček, Peter Kotuľa a Martin Kelecsényi. Máte k nim zvláštny vzťah?
- Tým, že chalani sú z Bratislavy, sme mali viac možností stretávať sa. Aj keď dnes sa už do hlavného mesta postupne sťahuje Katka, Tomáš alebo Miro. Tiež sa táto trojka vryla do pamäti poroty svojím spoločným vystúpením ešte v divadle, keď ako trio spievali „Voda, čo ma drží nad vodou“ – to bol unikát, čo spolu predviedli a bolo to veľmi dobré. A s chalanmi som kamarátka, to nie je vôbec nijaké tajomstvo.
Čo je na tom pravdy, že budete s kolegami z poroty dabovať porotcov americkej SuperStar, ktorú odvysiela Slovenská televízia?
- Zatiaľ nie je nič isté. Ponuku by som prijala iba v prípade, ak by ju prijali ostatní z poroty.
Baví vás hokej, ale venujete sa aj aktívne nejakému športu?
- Aktívne nie. Kondíciu si udržiavam len bežným cvičením. Ešte však fandím Formule 1 a tenisu.
Ste vraj výborný šofér. Mali by ste chuť a odvahu vyskúšať si Formulu 1?
- Určite. Nedala by som sa dvakrát núkať. Rýchla jazda sa mi páči, ale len vtedy, ak je bezpečná. Momentálne jazdím na takom babskom džípe, počúvam v ňom muziku, a keď treba, vozím všetkých kolegov, ktorí sú zároveň aj moji kamaráti.
