Senzus
BRATISLAVA - Senzus bol v 90. rokoch na Slovensku pojmom. Preto sa niet čo čudovať, že oň prejavili záujem aj politické subjekty. Vrcholoví politici či predsedovia rôznych strán ich často oslovovali s ponukou na spoluprácu. Prečo sa Senzusáci nestránili hrať pre viaceré politické strany súčasne? Ktoré obdobie bolo pre nich najťažšie?
„K politike sme sa po prvýkrát prihlásili v roku 1993, teda v období delenia Československa,“ vraví kapelník Pavol Peschl. Skupina v tom čase vydala album s názvom Predvolebný guláš, kde sa veľmi kriticky postavili ku všetkým politikom bez rozdielu strán. Časom sa však aj oni začali objavovať ako účinkujúci na mítingoch strán. „Politicky nepokojné časy boli v roku 1998. Lámal sa chlieb a oslovovalo nás veľa strán, aby sme zahrali na ich mítingoch. Kto nám zaplatil, tomu sme hrali,“ vysvetľuje postoj Senzusu k politickým zákazkám Peschl.
„Pre HZDS sme hrali možno na dvoch-troch akciách, no táto nálepka nám prischla navždy. Pre iné strany sme hrali aj viac, ale nikto to nespomína,“ vraví kapelník. „Sme hudobníci a hranie nás živí. Nehanbím sa za to, že Senzus zahrá každému, kto si to zaplatí,“ dodáva Peschl.
„Pre HZDS sme hrali možno na dvoch-troch akciách, no táto nálepka nám prischla navždy. Pre iné strany sme hrali aj viac, ale nikto to nespomína,“ vraví kapelník. „Sme hudobníci a hranie nás živí. Nehanbím sa za to, že Senzus zahrá každému, kto si to zaplatí,“ dodáva Peschl.
