BRNO - Dôkazy o umiestnení takzvaného čamrdárstva, teda neregistrovanej dielne na výrobu gombíkov, odhalili odborníci zo spoločnosti Archaia Brno počas archeologického výskumu, ktorý predchádzal výstavbe bytového domu na Táborskej ulici v brnianskej mestskej časti Židenice. Dielňa na tomto mieste pravdepodobne fungovala na prelome 19. a 20. storočia, teda v období rozmachu textilného priemyslu v Brne. O náleze informoval Michal Bučo zo spoločnosti Archaia Brno na jej webovej stránke.
Výskum odhalil dve odpadové jamy so zvyškami opracovaných riečnych mušlí – velevrubov. „Niekedy na prelome 19. a 20. storočia sa tu pravdepodobne vyrábali gombíky. Výroba perleťových gombíkov bola vysoko špecializovaným, prašným a hlučným remeslom, ktoré si vyžadovalo špecifické stroje, ako sú sústruhy na vyrezávanie krúžkov z mušlí, dierovacie stroje a brúsky, ako aj prísun suroviny – exotických morských mušlí alebo sladkovodných velevrubov,“ uviedol Bučo.
V českých krajinách sa táto výroba rozvíjala v uzavretých cechových sieťach, najmä na Českomoravskej vrchovine a v Podkrušnohorí. „V našom prípade predpokladáme, že išlo o domácu alebo neregistrovanú dielňu – takzvané čamrdárstvo. Ide o veľmi cenný doklad drobného remesla na brnianskom predmestí, ktoré pravdepodobne fungovalo ako neformálna alebo subdodávateľská dielňa pre odevný priemysel v Žideniciach. Pre oficiálne mestské archívne štatistiky bolo toto remeslo príliš malé na to, aby po sebe zanechalo výraznejšiu písomnú stopu,“ dodal Bučo.
Práve brnianske mestské časti Židenice a Zábrdovice boli na prelome 19. a 20. storočia centrom textilného a odevného priemyslu, čo znamenalo potrebu veľkého množstva lacných gombíkov. Zriadenie takejto výroby na tomto mieste preto dávalo ekonomický zmysel.
„Použitie sladkovodných mušlí, najčastejšie velevruba maliarskeho alebo velevruba nafúknutého, poukazuje na využívanie miestnych zdrojov. Velevruby sa vo veľkom množstve vyskytovali v meandrujúcich a neregulovaných tokoch riek Svitava a Svratka, ako aj v priľahlých vodných náhonoch priamo v Žideniciach a Zábrdoviciach. Riečna perleť bola lacnejšou alternatívou k drahej morskej perleti. Gombíky z nej boli menšie a tenšie, no cenovo dostupné pre bežnú konfekciu,“ doplnil archeológ.
Ako odpadová jama neskôr slúžila aj pôvodná kamenná studňa. Pri hĺbení stavebnej jamy sa podarilo odkryť aj jej spodnú časť. V zásype sa našlo niekoľko sklenených fliaš, ktoré možno spájať s výrobou perleťových gombíkov.
