NAIROBI - Planéta pri súčasnej celosvetovej klimatickej politike smeruje k tomu, že bude do konca storočia o 2,8 stupňa Celzia teplejšia ako v predindustriálnom období, uviedol podľa agentúry DPA Program OSN pre životné prostredie (UNEP). Každý zlomok stupňa nad hranicou 1,5 stupňa Celzia pritom podľa šéfky UNEP Inger Andersenovej zvyšuje riziko smrtiacich povodní, vĺn horúčav a lesných požiarov, aké tento rok zažili viaceré krajiny. So snahou obmedziť rast priemernej teploty na poldruhého stupňa Celzia počíta parížska klimatická dohoda z roku 2015.
Ak by všetky krajiny sveta skutočne splnili svoje už oznámené klimatické záväzky, oteplila by sa planéta podľa UNEP do konca storočia o 2,6 stupňa Celzia. Oproti minuloročnej správe, podľa ktorej to bolo až 2,5 stupňa Celzia, je to zhoršenie, ktoré podľa programu OSN súvisí predovšetkým s ústupom Spojených štátov od skorších plánov na ochranu klímy za administratívy Donalda Trumpa. USA sú po Číne druhým najväčším producentom skleníkových plynov.
Nedostatočné ciele a aktuálne prekročenie limitov
Prognóza počíta aj s veľmi optimistickým variantom, že by všetky štáty dodržali svoje klimatické plány a tiež dosiahli stanovené ciele klimatickej neutrality. Aj v takom prípade by sa ale Zem do roku 2100 oteplila o 2,1 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu. Všetky prognózy sú výrazne nad cieľom 1,5 stupňa Celzia. Podľa európskej služby pre monitorovanie klímy Copernicus priemerné oteplenie v trojročnom období medzi rokmi 2023 a 2025 prvýkrát prekročilo 1,5 stupňa Celzia.
Experti podľa agentúry DPA väčšinovo počítajú s tým, že sa cieľ nárastu o maximálne 1,5 stupňa Celzia nepodarí naplniť, a posledná nádej sa tak upína k tomu, aby prekročenie tejto hranice trvalo čo najkratší čas. "Prekročenie (hranice) neznamená kapituláciu. Stále ho môžeme udržať čo najmenšie a čo najkratšie a do konca storočia znovu znížiť teploty pod 1,5 stupňa," zdôraznil v súvislosti so správou UNEP generálny tajomník OSN António Guterres.