REBILD – Malo ísť iba o niekoľko hodín nepríjemnej práce v záhrade. Majiteľ domu chcel odstrániť trávu, kamene a štrk, aby si mohol postaviť novú terasu. Po približne polhodine však jeho lopata narazila na niečo, čo vydalo zvláštny zvuk. Pod zemou sa ukrývalo prekvapenie, ktoré tam na svojho nálezcu čakalo viac ako tisíc rokov.
Najskôr si myslel, že našiel staré železo
Neuveriteľný objav sa podaril v dánskej obci Rebild na severe Jutského polostrova. Majiteľ domu, ktorý si želá zostať v anonymite, začal pri príprave novej dláždenej terasy odstraňovať zo záhrady tvrdohlavú trávu, kamene a štrk.
„Malo to byť iba niekoľko hodín tvrdej práce v záhrade, ale nakoniec sa z toho stalo najväčšie prekvapenie môjho života,“ opísal svoj zážitok podľa Nordjyske Museer.
Približne po polhodine kopania začul po údere lopaty nezvyčajný zvuk. Spočiatku si myslel, že v zemi našiel kus starého železa, drôt z plota alebo črepinu.
Keď však začal zeminu opatrne odhrabávať rukami, jeden za druhým z nej vyťahoval kovové predmety.
„Po chvíli opatrnej práce som si uvedomil, že sú to šperky, mince a strieborné prúty,“ spomína nálezca.
Netušil ešte, že práve objavil najväčší známy strieborný poklad z vikinskej éry, aký sa kedy v Dánsku našiel.
V zemi bolo 18,5 kilogramu striebra
Rozsah nálezu prekvapil aj archeológov. Poklad tvorí približne 700 predmetov a fragmentov s celkovou hmotnosťou takmer 18,5 kilogramu.
Približne 320 predmetov s hmotnosťou 6,4 kilogramu zostalo v pozostatkoch pôvodnej hlinenej nádoby, do ktorej ich niekto pred viac ako tisíc rokmi uložil. Ďalšie predmety sa časom rozptýlili v pôde v okolí nádoby.
Podľa vedecko-populárneho magazínu Spektrum ide o doteraz najväčší známy strieborný poklad z vikinského obdobia nájdený v Dánsku.
Doterajší rekord držal takzvaný poklad z Terslevu objavený v roku 1911. Ten vážil približne 6,5 kilogramu. Nový nález je teda takmer trikrát ťažší.
„Je to, akoby sme našli trezor z vikinskej éry,“ prirovnal objav archeológ Torben Sarauw z Nordjyske Museer.
Medzi striebrom sa ukrýval aj Thorov amulet
Poklad pochádza z 10. storočia a jeho obsah je mimoriadne pestrý. Archeológovia medzi predmetmi identifikovali strieborné prúty, náramky, rozsekané kúsky striebra, šperky a 47 mincí alebo ich fragmentov.
Medzi nálezmi sa ukrýval aj malý prívesok v tvare Thorovho kladiva. Takéto amulety sa spájajú so severským náboženstvom a uctievaním boha Thora.
Záhadu priniesol jeden zo strieborných prútov. Niekto doň pred stáročiami vyryl runové znaky, ktoré podľa archeológov pravdepodobne tvoria slovo „hutu“.
Čo presne znamená, zatiaľ nevedia. Jednou z možností je, že išlo o meno človeka alebo značku označujúcu vlastníka striebra.
Mince pricestovali až z islamského sveta
Poklad zároveň ukazuje, ako ďaleko siahali obchodné kontakty Vikingov. Medzi mincami sa nachádzajú exempláre pochádzajúce z anglosaského Anglicka, ale aj arabské dirhamy.
Dve anglosaské mince boli vyrazené počas vlády kráľa Eduarda Staršieho, ktorý vládol v rokoch 899 až 924. Aj vďaka minciam dokázali archeológovia poklad zaradiť do 10. storočia.
Nálezy z islamského sveta pritom nie sú v Škandinávii ojedinelé. Podľa Spektrum sa na severe Európy našlo približne pol milióna arabských dirhamov z vikinského obdobia. Sú dôkazom rozsiahlych obchodných kontaktov medzi Škandináviou a vzdialenými oblasťami na východe.
„Striebro bolo ukryté v Rebild, ale poukazuje na oveľa väčší svet,“ vysvetľuje Sarauw. Mince podľa neho dokazujú spojenie s islamským svetom na východe aj s Anglickom na západe.
Vikingovia nepočítali peniaze, ale vážili ich
Pre archeológov nie je najzaujímavejšia iba veľkosť pokladu. Nález im umožňuje nahliadnuť aj do fungovania vikinskej ekonomiky.
V 9. a 10. storočí totiž nemusela hodnotu predstavovať konkrétna minca. Rozhodujúce bolo množstvo samotného striebra. Mince, šperky či prúty preto Vikingovia mohli vážiť a podľa potreby rozsekávať na menšie časti.
Práve to vidieť aj na poklade z Rebildu. Strieborné prúty, časti náramkov a ďalšie fragmenty možno rozdeliť do určitých hmotnostných skupín.
Podľa Sarauwa preto nejde o náhodnú zbierku cenností, ale o premyslene uložené bohatstvo.
Prečo ho niekto zakopal, zostáva záhadou
Archeológovia zatiaľ nevedia, prečo majiteľ pred viac ako tisíc rokmi ukryl také obrovské množstvo striebra do zeme a už sa poň nikdy nevrátil.
Poklad mohol byť zakopaný v blízkosti vikinskej osady, pri dávnej ceste alebo na zámerne vybranom tajnom mieste.
Odpoveď by mohlo priniesť rozsiahlejšie archeologické skúmanie okolia. To je však komplikované, pretože miesto nálezu sa dnes nachádza v zastavanej oblasti.
Rebild pritom vydáva vikinské bohatstvo opakovane. Už v roku 1971 sa v oblasti našiel ďalší strieborný poklad vážiaci približne štyri kilogramy. A iba niekoľko mesiacov pred najnovším objavom našli neďaleko v Rolde šesť neporušených zlatých vikinských náramkov.
Najnovší poklad teraz posúdi Národné múzeum Dánska. Nordjyske Museer dúfa, že sa výnimočný nález neskôr podarí vystaviť verejnosti.
