Skutočný problém väčšiny Bratislavčanov uväznených v bytových škatuliach veľkomesta, túžiacich po kvalitnom a zdravom bývaní - to je téma v poslednom čase najviac preberaná vo fórach o bývaní.
Hľadal som tu nezaujatý názor, myšlienku, nápad, radu... Moje možnosti mi dovolia vytvoriť si domov takpovediac ,,napolceste“ – niekde medzi veľkým rodinným domom a bytom. Zapáčila sa mi predstava moderného bývania v dvojpodlažnom dome v radovej zástavbe v Slovenskom Grobe. Vlastne akoby v dvojposchodovom byte, ale bez hlučných susedov nad hlavou, ošarpaného spoločného vchodu do paneláka, ulice preplnenej ľuďmi, nedeľného relaxu na balkóne na 9. poschodí, bez prírody v kvetináčoch a sauny v trojizbovom byte bez klímy.
Takéto bývanie má charakter komfortného mezonetového bytu situovaného v prírode, kde prírodou je myslené typické vidiecke prostredie, s okolitými lesmi. Nie iba lesík o piatich stromoch v niektorej mestskej časti Bratislavy. Myslím si, že takéto bývanie spĺňa stredne náročné predstavy a požiadavky na pohodlný domov – vstúpiť do vlastnej záhrady cez vlastný vchod, kde si manželka nasadí jahody (stačilo už tých v kvetináčoch na balkóne), kde zorganizujeme "letné“ posedenie s priateľmi. Niektorých asi pozvem skôr, aby mi pomohli natrieť vlastný plot.
Z fóra som sa dozvedel aj o úspore energie na vykurovanie, keďže dva nosné múry sú spoločné. Ani o miesto na parkovanie netreba viesť časové vojny a chodiť z práce ešte pred susedom, aby som nemusel raz a znova parkovať na chodníku, či o 200 metrov v inej uličke. Pôjdem priamo na vlastné parkovacie miesto pred môj nový dom v radovke pod značkou Monari.
