ESPOO - Niektoré nové zistenia naznačujú, že počet obyvateľov planéty môže byť dramaticky podhodnotený. Môže na Zemi žiť celý národ, o ktorom netušíme?
Svetová populácia môže byť výrazne podhodnotená – tvrdí nová štúdia z Fínska, ktorá odhalila obrovské nezrovnalosti v sčítaní vidieckych oblastí, uviedol portál News. Ak sú zistenia pravdivé, pod povrchom oficiálnych čísel môže „chýbať“ celé jedno obyvateľstvo veľkosti krajiny. Odborníci sú však skeptickí a upozorňujú na nedostatok dôkazov. Na základe aktuálneho údajového portálu Worldometer žije na Zemi približne 8,2 miliardy ľudí. Lenže čo ak je toto číslo úplne mimo reality? Výskumníci z Aaltovej univerzity vo Fínsku prišli so šokujúcou hypotézou.
Podľa štúdie publikovanej v prestížnom vedeckom časopise Nature Communications sa veľká časť údajne „nezaznamenaných“ ľudí nachádza priamo medzi nami, v dedinách a vidieckych častiach krajín ako Čína, India, Brazília, Mexiko, Austrália či Južná Afrika. Vedci analyzovali dáta z 307 projektov vodných priehrad v 35 štátoch v období rokov 1975 až 2010. Tieto projekty si vyžiadali presídlenie tisícok ľudí, pričom poskytli pomerne presné záznamy o vysídlených osobách. Tie následne porovnali s oficiálnymi globálnymi populačnými databázami. Postdoktorandský výskumník Josias Lang-Ritter konštatoval: „Boli sme veľmi prekvapení, aké rozsiahle je toto podhodnotenie.“
Podľa Andrewa Tatema, riaditeľa projektu WorldPop, ktorý pracuje s kombináciou satelitných snímok a národných sčítacích dát, je najväčším problémom kvalita starších snímok, najmä tých pred rokom 2010. „Čím ďalej do minulosti idete, tým väčšie sú chyby v dátach,“ povedal pre New Scientist. Umelá inteligencia a strojové učenie by podľa neho mohli túto medzeru aspoň čiastočne zaplniť.
Vidiecke oblasti sú pri sčítaní populácie často zanedbávané, pre zlú infraštruktúru, časté sťahovanie obyvateľov, alebo z dôvodu nedostatku finančných či ľudských zdrojov. Tradičné modely výpočtu populácie navyše lepšie fungujú v mestách, kde žijú ľudia na malom priestore, a zlyhávajú pri rozptýlených komunitách. „Dôsledky môžu byť zásadné, tieto údaje sa používajú pri plánovaní dopravy, výstavbe nemocníc či pri zvládaní prírodných katastrof a epidémií,“ dodáva Lang-Ritter.
Nie všetci odborníci však s týmito závermi súhlasia. Napríklad Martin Kolk z Univerzity v Štokholme upozorňuje, že ide skôr o nepresnosti v regionálnych odhadoch – nie o chyby v celkovom počte obyvateľov jednotlivých krajín. Lekár Stuart Gietel-Basten z Hongkonskej univerzity v rozhovore pre New Scientist označil celú myšlienku za „nereálnu“: „Ak by sme skutočne podhodnotili svetovú populáciu o toto obrovské množstvo, išlo by o kolosálnu novinku, ktorá by spochybnila desaťročia medzinárodného zberu dát.“ Zároveň však pripustil, že investovať viac do zberu dát vo vidieckych oblastiach určite nezaškodí.
Je však pravda, že niektoré skupiny bývajú systematicky prehliadané. Podľa americkej organizácie First Focus on Children sú pri sčítaní často vynechané najmä malé deti. Obzvlášť ak žijú v neštandardných rodinných podmienkach, s príbuznými, v chudobe alebo ak často menia bydlisko.
Rovnaký problém platí aj pre ľudí vyhnaných z domovov konfliktami či prírodnými katastrofami. A keďže satelity mapujú najmä svetelné body miest, vidiecke domy bez elektriny ostávajú neviditeľné. Otázka teda zostáva: Žijú naozaj miliardy ľudí mimo „digitálneho radaru“, alebo ide len o ďalšiu konšpiračnú teóriu? Jedno je isté, ak by sa tieto predpoklady potvrdili, mohlo by to zásadne zmeniť spôsob, akým vnímame demografický rast, vývoj civilizácie i globálne plánovanie. A ak aj nie, možno len podceňujeme populáciu preto, že polovicu z nás dnes tvorí umelá inteligencia.
