DUBLIN – V roku 2009 sa v írskom meste Sligo objavil muž, ktorý ako keby nikdy neexistoval. Ubytoval sa v hoteli pod falošným menom, pohyboval sa nenápadne, no zároveň cielene – až kým ho nenašli mŕtveho na pláži Rosses Point. Aj po 16 rokoch zostáva jeho totožnosť neznáma a záhada okolo prípadu Petra Bergmanna stále fascinuje odborníkov aj verejnosť. Čo sa s ním skutočne stalo?
Ľudia sa často nechajú strhnúť prípadmi nezvestných osôb – sledujú dokumenty, pátrajú po informáciách na internete alebo sa snažia držať krok s vyšetrovaním. Čo však v prípade človeka, ktorý akoby nikdy neexistoval? Presne takýto záhadný prípad sa odohral v írskom meste Sligo a je dnes známy ako prípad Petra Bergmanna. Telo neznámeho muža sa našlo na pláži len niekoľko dní po tom, ako sa 12. júna 2009 ubytoval v hoteli Sligo City Hotel. Väčšinu času strávil v meste, pričom jeho pohyb zachytili bezpečnostné kamery. Dôvod jeho návštevy však podľa portálu Ladbible dodnes zostáva nejasný.
Tajomný muž s viedenskou adresou
Pri príchode do hotela sa zapísal pod falošným menom Peter Bergmann, platil v hotovosti a niesol so sebou obnosenú tašku. Ako adresu svojho bydliska uviedol rakúske mesto Viedeň: „Ainstettersn 15, 4472, Vienna, Austria“ – adresa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Muž bol vysoký približne 178 centimetrov, štíhlej postavy, s krátkymi šedivými vlasmi, modrými očami a mierne opálenou pleťou. Odhadovalo sa, že mal okolo 50 až 60 rokov. Zamestnanci hotela si všimli, že muž hovoril s výrazným nemeckým prízvukom. Do Írska prišiel zo Severného Írska, pričom neexistuje žiadny záznam o jeho vstupe do krajiny. Z jeho vzhľadu sa predpokladalo, že bol vzdelaný profesionál, a na záberoch z bezpečnostných kamier ho často vidno fajčiť.
Počas nasledujúcich troch dní ho kamery opakovane zachytili, ako odchádza z hotela s fialovou plastovou taškou plnou predmetov. Pri návrate však bola vždy prázdna. Úrady nikdy nezistili, čo vyhadzoval, pretože odpad odkladal mimo dohľadu bezpečnostných kamier. Jeho pohyby pôsobili premyslene a dôsledne naplánované. Bergmann bol tiež zaznamenaný pri kúpe ôsmich medzinárodných poštových známok s nálepkami leteckej pošty. Na druhý deň požiadal taxikára, aby mu odporučil tiché miesto na plávanie. Šofér mu navrhol pláž Rosses Point a odviezol ho tam. Neskôr toho dňa ho ten istý vodič priviezol späť na autobusovú stanicu v meste.
Po taške nebolo ani stopy
Dňa 15. júna Bergmann opustil hotel krátko po 13. hodine – stále bez akéhokoľvek dokladu totožnosti či pasu. Záhadný prípad tým však neskončil. Bergmann sa vrátil na autobusovú stanicu s čiernou taškou cez plece, fialovou plastovou taškou a iným čiernym kufrom. Po taške, s ktorou pôvodne prišiel, nebolo ani stopy. V jednej z kaviarní si objednal kávu a sendvič, pričom bol zachytený, ako si niečo zapisuje na kus papiera. Po chvíli sústredeného pohľadu naň ho roztrhal a zahodil. Popoludní sa Bergmann opäť vydal na pláž Rosses Point. Podľa svedkov ho tam videlo 16 ľudí – stál na pobreží, kompletne oblečený, s topánkami v ruke. O 22:50 bol stále na pláži a prechádzal sa tam. Dokonca sa krátko stretol s miestnym obyvateľom, ktorý ho pozdravil.
Rakovina a zlyhanie srdca
Nasledujúce ráno, 16. júna, jeho telo objavil na pláži otec so synom. Oblečenie sa našlo pohodené neďaleko, pričom na sebe mal len tričko a spodnú bielizeň. Päť mesiacov trvajúce vyšetrovanie neprinieslo žiadne odpovede. Nikomu sa nepodarilo zistiť jeho totožnosť ani nájsť akékoľvek stopy vedúce k jeho pôvodu. Pitva odhalila, že Bergmann bol v zlom zdravotnom stave. Trpel pokročilým štádiom rakoviny prostaty a mal nádorové ochorenie kostí. Jeho srdce navyše nieslo známky ischemickej choroby srdca. Napriek týmto vážnym zdravotným problémom sa v jeho tele nenašli žiadne stopy po užívaní liekov.
Oficiálna príčina smrti bola stanovená ako akútne zlyhanie srdca. Keďže v jeho pľúcach nebola voda a neobjavili sa žiadne známky zápasu či zranení, predpokladá sa, že jeho srdce zlyhalo len chvíľu predtým, ako vošiel do mora. Ani po 16 rokoch od tejto udalosti nebol muž identifikovaný. Neprihlásili sa žiadni príbuzní ani známi, ktorí by ho poznali. Írske úrady sa obrátili aj na rakúske a nemecké médiá v snahe vypátrať jeho pravú identitu, no bez úspechu.
