MELBOURNE - Austrálčanka Shari Dawsonová si pozerala fotografie z výletu po Európe, na ktorý sa spolu s priateľmi vybrala ešte ako dvadsaťjedenročná. Pri pohľade na zábery ale zistila, že niečo nie je v poriadku. Vždy mala mierny predkus, no tentokrát si všimla, že jej úsmev začína vyzerať inak.
Shari si postupne všimla, že jej horné a spodné zuby sa navzájom dotýkajú, čo sa nikdy v minulosti nestalo. "Pomaly, ako roky plynuli, stal sa z toho dosť veľký podkus," povedala pre News.com.au. Obrátila sa preto na lekárov. Keď ju začali bolieť kolená a opúchať kĺby, začala navštevovať fyzioterapeutov a chiropraktikov. K zdravotným problémom sa neskôr pridružila aj bolesť hlavy. Až keď kvôli urgentnému problému skončila na operačnom stole, uvedomila si, čo sa dialo takmer desať rokov.
Dawsonová bola noc predtým vonku s kamarátmi. Keď sa zobudila, mala pocit, že jej exploduje hlava. Bola zvyknutá na migrény, takže sa hneď nezľakla. Ale keď bolesť hlavy nezmizla, navštívila lekára, aby jej dal injekciu na zastavenie zvracania. No i tak skončila v nemocnici. Tam ju liečili na migrénu. Spočiatku jej diagnostikovali meningitídu, no magnetická rezonancia odhalila, že má nádor hypofýzy, čiže na žľaze pod mozgom a nad nosovými priechodmi. Lekári zistili, že trpí zriedkavým stavom nazývaným akromegália, spôsobený nádorom, čo znamenalo, že jej rastový hormón bol nadmerne aktívny.
Zdravotné ťažkosti pokračovali
Mladá žena začala slepnúť na ľavé oko a okamžite ju museli operovať. Po zákroku zistili, že má reziduálny nádor, a tak jej nasadili lieky, ktoré však vyvolali vedľajšie účinky ako vypadávanie vlasov a ťažká nevoľnosť. "Bolo to dosť obmedzujúce, pretože som ich musela užívať u praktického lekára každé štyri týždne, takže som nemohla robiť nič, napríklad ísť na dlhé dovolenky, čo som kedysi rada robila," hovorí. Obrátila sa pret na Austrálsku nadáciu hypofýzy, pretože sa potrebovala porozprávať s ľuďmi s rovnakou diagnózou.
Shari zúfalo chcela vedieť, či by s Chrisom mohli mať rodinu. Po rozhovore s inými ženami zistila, že je to možné, a hoci to bola ťažká cesta s opätovným výskytom akromegálie, nestráca nádej. V súčasnosti je sama riaditeľkou Austrálskej nadácie hypofýzy. Predtým o akromegálii nevedela nič. "Nikdy som si neuvedomila, že je to stav, ktorý sa u ľudí môže vyvinúť neskôr v živote, a že je to kvôli účinku nádoru. Vždy som si myslela, že je to genetická záležitosť. Myslím si, že je to bežná mylná predstava o tejto chorobe," dodala s tým, že v dôsledku ochorenia sa jej zväčšili nohy a prsty na rukách a zmenil sa aj chrup
