PRAHA - Smrť uznávaného lyžiarskeho odborníka Bohumila Hanča a jeho priateľa Václava Vrbatu 24. marca 1913 na krkonošských hrebeňoch sa zapísala do povedomia nielen českých športovcov. Medzinárodné preteky v behu na lyžiach na 50 kilometrov v Krkonošiach vtedy tragicky ovplyvnila prudká zmena meteorologických podmienok. Z príjemného skoro už jarného počasia bola náhle zimná fujavica, v ktorej zahynuli dvaja športovci.
Preteky sa začínali za príjemného predjarného počasia, niekoľkonásobný šampión Bohumil Hanč (26) aj ďalších päť lyžiarov do nich nastúpilo len v ľahkom oblečení. Potom ale prišla prudká zmena počasia a pred pol jedenástou dopoludnia aj snehová víchrica, v ktorej sa postupne pretekári vzdávali. Až na Hanča, ktorý pravdepodobne prepočul oznámenie o odstúpení súperov. Jeho kamarát Václav mu požičal kabát a čiapku, hoci vedel, že riskuje vlastný život, a vydal sa hľadať pomoc.
Ani jednému sa jej ale nedostalo včas. Polomŕtveho pretekára síce blízko dnešnej pamätnej mohyly na Zlatom návrší našiel bežec Emerich Rath, ktorý mu vyzul lyže, ale telo dovliekol len k Pančavskému vodopádu, kde je druhý pomníček. Rath potom ponáhľal privolať pomoc na Labskú búdu. Ďalšia záchranná skupina našla umierajúceho Hanča a dve hodiny nato sa našli aj zmrznuté Vrbatove pozostatky. Jeho čin, považovaný na horách za veľmi zásadný v pomoci blížnemu, sa stal impulzom ku vzniku záchranných služieb a neskôr aj Horskej služby.
Príbeh verného priateľstva inšpiroval nielen športovcov a milovníkov hôr. V roku 1954 napísal František Kožík o tejto tragédii román Synovia hôr, ktorá sa o dva roky neskôr stal predlohou rovnomenného filmu s Jozefom Bekom a Jiřím Valom v hlavných úlohách. Malú rolu v ňom dostal aj neúspešný záchranca oboch mužov, český Nemec Rath. Jeho príbeh potom dostal väčší priestor vo filme Posledné preteky, ktorý bol do kín uvedený minulý rok.
