PRAHA - Obyčajná sobotňajšia podvečerná cesta skupinky mladých ľudí vlakom na zábavu sa v júni pred štvrťstoročím náhle zmenila na jednu z najhorších českých tragédií 90. rokov. Kvôli nepozornosti železničiarov sa totiž na lokálnej trati samovoľne rozbehlo niekoľko nákladných vagónov a neďaleko dediny Krouna na Chrudimsku narazili 24. júna 1995 do motoráku, v ktorom bolo v tom čase 23 ľudí. Prežili len štyria.
Neovládateľné vagóny v prudkom klesaní nabrali až stokilometrovú rýchlosť. Pred zrážkou prešli asi päť kilometrov a medzi ich jazdou zo stanice Čachnov a zrážkou uplynulo asi päť minút. Tragédii nešlo zabrániť. Na jednokoľajke totiž nebolo k dispozícii žiadne zariadenie, ktorým by mohla byť posádka osobného vlaku upozornená na nebezpečenstvo. Mobilné telefóny vtedy boli ešte pomerne vzácne. A keď sa proti strojvedúcemu v miernej ľavotočivej zákrute z ničoho nič objavili rozbehnuté vagóny s drevom a železným šrotom, nemal už šancu akokoľvek reagovať.
Na červené motorové vozidlo idúce rýchlosťou asi 30 kilometrov za hodinu sa v tej chvíli rútili štyri vagóny s hmotnosťou až 130 ton, ktoré mali aj napriek miernemu stúpaniu rýchlosť medzi 80 a 100 km/hod. Následky zrážky boli ničivé. Osobný vlak smerujúci zo Žďárce do Poličky pri náraze odhodilo asi o 60 metrov dozadu. Prvý z nákladných vagónov sa vkliesnil medzi podvozok a strechu motoráku a zničil viac ako polovicu jeho dĺžky. Na mieste nešťastia zomrelo osemnásť prevažne mladých ľudí, devätnásta obeť podľahla svojim zraneniam v nemocnici. Najmladšia obeť mala 11 rokov, najstaršia 58. Ku Krouni priletelo hneď niekoľko vrtuľníkov, väčšine cestujúcich už ale záchranári nedokázali pomôcť. "Resuscitovať alebo kriesiť sa nedal nikto. Selekcia bola jednoznačná - buď mŕtvy alebo živý, ktorý mal ešte šancu," opísal situáciu jeden z členov posádky leteckej záchrannej služby. I preživší však väčšinou utrpeli vážne zranenia, s výnimkou dievčiny, ktorá bola v okamihu nárazu na toalete.
Vyšetrovanie zakrátko odhalilo príčinu nehody - bola ňou nepozornosť a zhon niekoľkých zamestnancov železníc, ktorí v Čachnove posúvali vagóny nákladného vlaku. Pri práci však zabrzdili len služobné vozidlo (takzvaný hytlák) na konci súpravy a zvyšné tri vagóny plné dreva a šrotu nechali tak. Brzda ľahkého hytláku nemohla tlaku plných vagónov odolať a vozidlá sa samovoľne rozbehli. Jeden z posunovačov sa ešte snažil uchádzajúce vagóny zastaviť, ale bez úspechu.
Práve on nakoniec z celej udalosti vyviazol bez trestu, na rozdiel od svojich dvoch kolegov. Vlakvedúci a druhý zo sprievodcov nákladného vlaku dostali v októbri 1996 na chrudimskom okresnom súde nepodmienečné tresty vo výške šesť a pol a päť rokov. Obom mužom bol okrem toho udelený niekoľkoročný zákaz výkonu povolania. V marci 1997 Krajský súd v Hradci Králové zvýšil bývalému vlakvedúcemu tresť na osem rokov odňatia slobody.
