BRATISLAVA - Za posledný mesiac Taliansko zažilo niekoľko silných zemetrasení, ktoré si vyžiadali ľudské obete, ale taktiež vysoké materiálne škody. Otrasy zeme zničili celé mestá vrátane historických budov, ktoré sú nenávratne preč. Ľudia sú vystrašení, boja sa, že pohroma príde zas. Je ich strach oprávnený? A ako je na tom Slovensko? Na to sme sa spýtali seizmológa z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied.
V Taliansku za posledné mesiace došlo k viacerým silným zemetraseniam. Je to nezvyčajná situácia alebo ste takúto silnú seizmologickú aktivitu v danom regióne predpokladali?
Taliansko v rámci Európy patrí medzi najaktívnejšie seizmické regióny. Menšie zemetrasenia (s lokálnym magnitúdom okolo 3) sú zaznamenávané na dennom poriadku. To, že došlo k takýmto silným zemetraseniam v danom regióne, seizmológov neprekvapilo. Predpoklad o silnom zemetrasení v tomto regióne existoval, ale bohužiaľ určiť presné miesto epicentra, presný dátum a čas otrasu sa nedá predpovedať.
Prečo k otrasom dochádza, čoho sú dôsledkom?
Z geologického hľadiska Taliansko leží v tzv. subdukčnej zóne, kde dochádza k stretu dvoch litosférických dosiek, pričom jedna doska sa podsúva pod druhú. V prípade Talianska ide o podsúvanie africkej litosférickej dosky pod eurázijskú. Pravé tieto subdukčné zóny patria medzi seizmicky najaktívnejšie zóny. 90 percent všetkých zaznamenaných zemetrasení vo svete je práve z týchto regiónov.
Môžu Taliani v najbližšom období očakávať ďalšie otrasy zeme? Ak áno, kedy, resp. akej intenzity?
Po silných zemetraseniach sa daný región, resp. zdrojová zóna, vyznačuje zvýšenou seizmickou aktivitou, pri ktorej sa môžu vyskytovať otrasy zeme podobnej sily ako bol ten najsilnejší otras. V tomto prípade došlo k zaujímavej situácii, kedy po zemetrasení v Amatrice z 24. augusta 2016 s magnitúdom 6,2 nastala zvýšená seizmická aktivita v danej zdrojovej zóne a dva mesiace nato došlo k silnejšiemu zemetraseniu s magnitúdom 6,5 neďaleko od epicentra zemetrasenia z augusta.
Európa nepatrí zo seizmologického hľadiska k tým najaktívnejším. Hrozia ale napriek tomu zemetrasenia aj v iných krajinách ako Taliansko?
V Európe nájdeme tak seizmicky neaktívne, ako aj veľmi aktívne regióny, napr. Grécko a Turecko sú zo seizmického hľadiska aktívnejšie regióny než Taliansko a aj v rámci sveta patria medzi najaktívnejšie seizmické oblasti.
V posledných rokoch sme menšie otrasy zaznamenali aj na Slovensku. Viete predpovedať, či nás nejaké čakajú v dohľadnej dobe?
Slovensko je krajina s miernou seizmickou aktivitou. Ročne sa na území Slovenska vyskytne približne 70-80 zemetrasení, pričom vo veľkej väčšine z nich ide o veľmi slabé javy zaznamenané len prístrojovo. Keďže zemetrasenia sú náhodnými javmi, nie je možné ich predpovedať v takom zmysle, ako sa napr. predpovedá počasie. Všeobecne možno konštatovať, že na miestach na území Slovenska, kde sa v minulosti zemetrasenia vyskytli, ich možno očakávať aj v budúcnosti.
Dá sa povedať, kedy dochádza k zemetraseniam častejšie? Či sa viažu na konkrétne ročné obdobia alebo výkyvy počasia či prírodné fenomény?
Nie, zemetrasenia sú nezávislými javmi od ročného obdobia, počasia, teploty, vlhkosti vzduchu atď.
