LIMA - Pes s povrazom okolo krku má ešte všetku srsť. Avšak bol obetovaný pred 1000 rokmi, pravdepodobne v rámci pohrebného rituálu nejakého bojovníka. Ostatky zvieraťa našli v archeologickom komplexe Maranga, takzvanom Parku legiend, ktorý sa rozkladá na takmer 100 hektároch severovýchodne od peruánskej metropoly Limy, píše agentúra AFP.
Najzáhadnejšia postava slovanskej mytológie: Hororová kikimora sa k obetiam prikrádala v noci
Je tu asi 2000 zvierat, ale aj 54 huacas čiže akýchsi svätýň, rozsiahlych stavieb z mazaniny na báze ílu, ktoré boli v prehispánskej dobe náboženskými či pohrebnými miestami. Doteraz sa tu našli stopy troch civilizácií, a to limskej (od roku 100 do roku 650 nášho letopočtu), ychsmskej (od roku 900 do roku 1470) a inkskej (medzi rokmi 1200 až 1500).
"Pre vedcov je tu toho ešte veľa k objavovaniu," hovorí Lucénida Carriónová Sotelová, ktorá riadi archeologickú činnosť v tomto komplexe. Ich úsilie už bolo korunované úspechom: "Od roku 2001 tu bolo nájdených 138 psov a 134 ľudských ostatkov pochádzajúcich z obdobia Ychsma," dodáva.
Posledný nález pochádza z augusta, kedy v tomto parku založenom v roku 1964 objavili pozostatky desiatich psov, dvoch prasiatok miestneho druhu a jedného človeka. V prípade ľudských ostatkov exhumovaných v posledných rokoch možno nájsť jeden spoločný bod: v čase smrti mali všetci medzi dvadsiatimi a štyridsiatimi rokmi a zabili ich prudké údery do lebky a do rebier. Predpokladá sa, že išlo o bojovníkov.
Prípady psov pochovaných po ich boku však vyvolávajú viac otázok. "Našli sme psy, ktoré boli obesené a ešte mali povraz okolo krku. Niektoré nesú známky zranenia a boli uškrtené. Je nepochybné, že tieto zvieratá boli obetované a pochované, ako keby spali," vysvetľuje vedkyňa. Podľa jej predpokladov bolo v období Ychsma obetovanie psa súčasťou pohrebného rituálu bojovníka.
Prvé analýzy ukazujú, že nájdené psy patrili k jednému druhu a vážili od sedem do 20 kilogramov. Najmenší z nich meral 40 až 50 centimetrov a jeho srsť bola krátka so škvrnou na hrudi. "Tieto psy pochádzajú z doby pred 1000 rokmi. Ďalšie určovanie veku však ukáže s presnosťou, či je to tak," uvádza Sotelová.
Prekvapivo majú všetky zachovalú srsť. To vedcom pomôže určiť druh psov, ktoré žili v preinckej a inkskej dobe, ich pôvod aj to, prečo boli chované. Doteraz vedci poznajú peruánskeho psa bez srsti, ktorý sa objavuje okolo roku 300 nášho letopočtu a bol zrejme spoločníkom Inkov. V roku 2001 ho Peru vyhlásilo národným dedičstvom.
Význam tohto zvieraťa v prehispánských civilizáciách ukázalo v roku 1993 objavenie hrobiek mumifikovaných psov pochovaných vedľa ľudí v regióne Moquegua ležiacom asi 1200 kilometrov juhovýchodne od Limy. Išlo o druh psa porovnávaného so zlatým retrieverom, avšak s krátkymi nohami, dlhou béžovou srsťou a chvostom so zježenými chlpmi.
V Parku legiend sa môže 2,7 milióna návštevníkov ročne prechádzať okolo svätýň potom, čo obdivovali opice, tigre alebo morské levy. Doteraz vedci preskúmali len osem z 54 svätýň. Táto náročná práca trvala takmer 15 rokov, pretože tieto miesta sú niekedy úplne zarastené vegetáciou a niektoré boli dokonca vylúpené.
V jednej zo svätýň boli pochované pozostatky muža a ženy vo veku od dvadsaťpäť do tridsať rokov so 17 tetovaniami v podobe rýb na ruke. "Zdá sa, že tieto osoby boli usmrtené ako obeť pre svätyňu," dodala Sotelová.
