LONDÝN - Periodická sústava sa rozrástla o štyri novo objavené chemické prvky, ktoré doplnili jej doteraz neúplnú siedmu sériu. Rozhodla o tom koncom decembra Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú chémiu (IUPAC), ktorá objavy vedcov z USA, Ruska a Japonska preverovala.
Prvky zatiaľ v tabuľke figurujú s provizórnymi menami odvodenými od svojho protónového čísla, zmena tabuľky však znamená, že učebnice chémie po celom svete sú teraz neaktuálne, napísal britský denník The Guardian.
Periodická tabuľka sa mení prvýkrát od roku 2011, kedy do nej pribudli prvky s protónovými číslami 114 a 116 pomenované neskôr flerovium a livermorium. Tie objavili v apríli spolupracujúce vedecké tímy z ruského Spojeného ústavu jadrových výskumov pri Moskve a z amerického Národného Lawrencového laboratória v kalifornskom Livermore. Rovnaké tímy stoja za najnovším objavom prvkov s protónovými číslami 115, 117 a 118, ktoré zatiaľ majú dočasné názvy ununpentium, ununseptium a ununoctium. Objav prvku s protónovým číslom 113 čiže ununtria pripísala IUPAC japonským chemikom zo strediska Riken.
Štvorica nových prvkov vznikla laboratórne a ani jeden z nich sa nenachádza v prírode. Ide vo všetkých prípadoch o takzvané transurány. Objavitelia prvkov teraz budú môcť navrhnúť ich trvalé pomenovanie. IUPAC pritom trvá na tom, aby mená vychádzali z mytológie, pripomínali nejaké miesto, krajinu alebo významnú osobu. Tak to bolo aj v prípade posledných prírastkov: flerovium získalo meno na počesť fyzika Georgija Fljorova, livermorium pripomína sídlo americkej laboratória v Livermore a Copernicium zaradené do tabuľky v roku 2009 nesie meno slávneho astronóma Mikuláša Koperníka.
