OČOVÁ - Tradičné vianočné zvyky, ktoré sa v stredoslovenskej Očovej dodržiavali bežne ešte v prvej polovici 20. storočia, už dnes v tamojších rodinách takmer nepoznajú. Udržiavajú ich a predvádzajú už len členovia miestnych folklórnych súborov.
"Tradičné čaro Vianoc nám ostáva už len v spomienkach, aj keď sa ešte občas stane, že aj v mladšej generácii sa nájdu takí, ktorí sa prezlečú za betlehemcov a chodia vinšovať po domoch," hovorí vedúci Folklórneho súboru Očovan Pavel Holík.
Ľudia v dedine ešte pred viac ako 60 rokmi žili Vianocami už niekoľko týždňov pred samotným Štedrým dňom. "Bolo to obdobie takzvaných strídžích dní. Začínali na Ondreja, kedy sa obyvatelia začali stretávať v domoch na priadkach či pri tkaní kobercov. Pracovalo sa a spomínalo pri muzikách, harmonike a podobne," približuje vtedajšie zvyky.
Chlapci v Očovej sa počas predvianočných dní prezliekli za tzv. matari, prevetrávali domy a sem tam niečo uchmatli. Dovoľovali si pri tom aj také veci, ktoré si inak dovoliť nemohli. "Po domácnostiach bežne chodili dievčatá - Lucie s krídlami a so sviečkami a vymetali izby od zlých duchov. Ešte dnešní osemdesiatnici si na tento spôsob Vianoc veľmi dobre pamätajú," pripomína. Živé boli v tom čase aj zvyky dievčat v podobe liatia olova, trasenia plotov a stromov.
Tradícia Vianoc je však v rodine P. Holíka dodnes prítomná. "Keďže patríme k rodinám, ktoré sa iniciatívne zapájajú do spoločenského života v obci, na Vianoce spievame koledy, pripravujeme rôzne vianočné ozdoby a rekvizity. No a v tejto atmosfére vyrastajú aj naše deti, ktoré snáď túto atmosféru prenesú aj na ďalšiu generáciu rodiny." A aká je u Holíkovcov štedrá večera? Na stole nikdy nechýbajú opekance s makom, kapustnica, ryba, klobása, zemiakový šalát a samozrejme oblátky z medom, cesnak a jablko.
