Regína žije v začarovanom kruhu, z ktorého zdanlivo niet úniku. Uvedomuje si, že po niekoľkých rokoch manželstva stratila uznanie a pozornosť svojho muža.
Keď už nedokáže zvládnuť násilnícke správanie svojho manžela, zvažuje ako jedinú možnosť svojho vyslobodenia jeho smrť. Jej opovážlivý a naivný pokus sa však končí úplným fiaskom a atmosféra doma sa ešte zhoršuje.
Tony je cieľavedomý, bystrý a úspešný podnikateľ, ale neopíja sa už len pracovnými úspechmi, ale aj alkoholom a správa sa agresívne. V jeden večer to s domácim násilím tak preženie, že niekto z pobúrených susedov informuje políciu a na základe rozhodnutia súdu ide do väzby. Regína má oporu iba v najbližších ľuďoch, ktorých počet sa dá zrátať na prstoch jednej ruky. Jej deti sú ešte veľmi malé. Snaží sa udržať riadny chod rodiny, ale bez manželovej ekonomickej pomoci je to veľmi náročné. Keď si však myslí, že toto je najväčší problém, ktorý musí riešiť, tak sa veľmi mýli. Osud jej pod nohy podhodí oveľa väčšie a ťažšie polená...
Úryvok:
„ Dcérka, takto to nemalo byť. Musíme si to vysvetliť.“
„ Už som počula dosť. Takže idem a neželám ti nič zlé. Ži si svoj život ako vieš, v našej rodine je nás dosť aj bez teba , my si už nejako vystačíme, keď sme to zvládli doteraz. “
„ Regína, prosím ťa....!“
„ Zbohom......!“ dodala som na záver a niečo vo mne túžilo vysloviť to slovo, aj keď teraz už pohŕdavo, bez štipky úcty a rešpektu. A tak som to v tomto zmysle doplnila: „......Otec! “
Počas rozhovoru som na seba nahádzala oblečenie a naschvál som si vzala ružu aj s bonboniérou, aby som naopak jemu spôsobila aspoň nejakú škodu. Uvažovala som totiž nad tým, že tieto pozornosti využije na zbalenie ďalšej naivnej ženy, ktorú obtiahne o nejaké slušné peniaze. Kaviareň som opustila náhlivo a hneď som sa vrhla do atmosféry mrazivého mesta. Všetko na mňa bezútešne padalo. Cítila som sa strašne oklamaná. A v tom ma začala bonboniéra a ruža od neho strašne páliť. Bridili sa mi. Nechcela som s ním mať nič spoločné. Keď som zbadala chlapíka, ktorý stál neďaleko, vyzeral hladne, pripito a ošumelo, tak som mu vrazila ružu a dezert do náruče a odkráčala som do poobedného šera.
Ten človek od radosti mával bonboniérou, až v nej hrkali cukríky a asi desať krát mi zaželal všetko najlepšie do nového roku, aj keď bol už dávno pokročilý január. Dúfala som, že to za mojím chrbtom môj otec vidí a všetko trpko banuje.
Autorke vo vydavateľstve Motýľ vyšiel aj román Ako poslednýkrát.
Román Ustlané na ružiach je ako stvorený na dlhé zimné večery. Nájdete ho v každom dobrom kníhkupectve.
-reklamná správa-
