SELMA - Pred 50 rokmi, 7. marca 1965, sa vydalo asi 600 prevažne černošských aktivistov z alabamského mesta Selma do metropolyMontgomery na pochod, ktorým chceli protestovať proti rasizmu a diskriminácii obyvateľov čiernej pleti vo voľbách. Proti účastníkom pochodu, ktorý vstúpil do dejín ako "krvavá nedeľa", v Selme tvrdo zasiahla polícia s použitím obuškov a slzného plynu.
Ďalšie podobné pochody sa konali 9. a 21. marca a udalosti nakoniec viedli k tomu, že v auguste 1965 bol prijatý zákon o volebnom práve, ktorým bola diskriminačné volebné opatrenia odstránené.
Príslušníci štátnej polície zaútočili na pokojnú demonštráciu na moste Edmunda Pettusa a príkaz k útoku vydal vtedajší neslávne známy alabamský guvernér George Wallace, horlivý zástanca rasovej segregácie. Po útoku polície skončilo sedemnásť demonštrantov s vážnymi zraneniami v nemocnici. Jedným z dôvodov pochodu bola smrť černošského aktivistu Jimmieho Jacksona, ktorého zastrelil policajt pri podobnej demonštrácii v meste Marion v februári.
V čele ďalších dvoch pochodov, ktorých sa zúčastnilo už niekoľko tisíc ľudí, stál popredný americký černošský aktivista Martin Luther King (v roku 1968 bol zavraždený). V čase druhého pochodu, ktorý sa konal 9. marca, napadli rasisti kvôli podpore aktivistov belošského reverenda Jamesa Reeba, ktorý zraneniam hlavy o dva dni neskôr podľahol. To ešte viac pobúrilo verejnú mienku po celých Spojených štátoch a o udalostiach vtedy referoval aj československá komunistická tlač.
Federálne orgány nakoniec rozhodli, že tretí pochod nesmie byť nijako ohrozený a rozhorčený Wallace si kvôli tomu dokonca márne písal s vtedajším prezidentom Lyndonom Johnsonom. A tak sa 21. marca vydalo vyše tritisíc ľudí za asistencie polície do Montgomery. Do mesta vzdialeného asi 80 kilometrov prišlo za tri dni 25 000 odhodlaných ľudí, guvernér Wallace sa ale s demonštrantmi odmietol baviť. Udalosti sa však nedali zastaviť a v auguste 1965 bol vydaný zákon o volebných právach, ktorý zakázal akúkoľvek rasovú diskrimináciu pri voľbách.
