Karol Linhart ukazuje netradičnú žehličku.
BUDIMÍR - Netradičnou zbierkou sa pýši Peter Hudák z Prešova. Zbiera totiž historické žehličky. V zbierke ich už má viac ako sto, pričom najstaršia je z 18. storočia. Občas svoje skvosty ukáže aj verejnosti, ako to bolo aj na výstave v Budimíre pri Košiciach.
„Zbierať som ich začal pred
desiatimi rokmi. Majú od 3
do 5 kilogramov, rekordérom
je 12-kilogramová žehlička,“
prezradil P. Hudák,
ktorý si niektoré aj osobne
vyskúšal.
„Žehlenie, no ešte v inej podobe, už poznali 3 000 rokov pred naším letopočtom. Žehličky, ktoré sa podobajú dnešným, začali vyrábať okolo 16. storočia. Mohli si ich však dovoliť len bohatí ľudia,“ prezradil starožitník Karol Linhart. Dodal, že do žehličiek sa dávalo drevené uhlie a mali aj komín, kadiaľ unikal dym.
„Vkladali sa do nich aj zohriate želiezka, no boli aj žehličky na tuhý a tekutý špiritus, svietiplyn a neskôr už na elektrinu. V minulosti mali aj netradičné výzdoby,“ uviedol K. Linhart. Košičanka Mirka Kernová (18) si jednu žehličku na drevené uhlie vyskúšala: „Rýchlo vychladne a je ťažká. Človek si pri tom aj zacvičí.“
„Žehlenie, no ešte v inej podobe, už poznali 3 000 rokov pred naším letopočtom. Žehličky, ktoré sa podobajú dnešným, začali vyrábať okolo 16. storočia. Mohli si ich však dovoliť len bohatí ľudia,“ prezradil starožitník Karol Linhart. Dodal, že do žehličiek sa dávalo drevené uhlie a mali aj komín, kadiaľ unikal dym.
„Vkladali sa do nich aj zohriate želiezka, no boli aj žehličky na tuhý a tekutý špiritus, svietiplyn a neskôr už na elektrinu. V minulosti mali aj netradičné výzdoby,“ uviedol K. Linhart. Košičanka Mirka Kernová (18) si jednu žehličku na drevené uhlie vyskúšala: „Rýchlo vychladne a je ťažká. Človek si pri tom aj zacvičí.“
