NEVADA - Na prvý pohľad vyzerajú tieto zábery ako z povrchu Mesiaca, ale opak je pravdou. Krátermi poznačená krajina je výsledkom desaťročí skúšok jadrových zbraní v Nevadskej púšti.
Po skončení druhej svetovej sa Američania obávali studenej vojny, ktorá ich nútila neustále napredovať vo vývoji zbraní. Armáda odpálila na svojom testovacom mieste v Nevadskej púšti stovky zariadení a posledné výbuchy ustali až v roku 1992.
Hoci testovanie odštartovalo už v 50-tych rokoch 20. storočia, trvali protesty a tlak na armádu desaťročia, kým priniesli svoje ovocie. Jedným z faktorov pre ukončenie boli aj obavy z ožiarenia obyvateľstva, ktoré žilo v blízkom okolí a bolo svedkami dunenia výbuchov aj tradičných nukleárnych "hríbov" na oblohe.
Vďaka sérii interaktívnych máp vytvorených tímom Esri, ktorý sa zaoberá vizualizáciou dát, môžeme vidieť vplyv nukleárnych výskumov na 1360 štvorcových míľach zeme. Užívatelia si na stránke America's Nuclear Moonscape môžu prezrieť krátery, ktoré po sebe zanechali a aj chronologický zoznam explózii označených dátumom a dôvodom skúšky.
Zatiaľ čo mnohé boli označené ako "vývoj zbraní", ostatné štítky hovoria napríklad o "mierovom výskume" a "bezpečnostnom experimente".
Jednu z najväčších jaziev v púšti zanechal po sebe kráter Sedan vytvorený 6. júla 1962. Armáda sa vtedy pokúšala zistiť, či by mohli byť jadrové zariadenia použité na civilné účely, ako je hĺbenie studní.
Po vyvŕtaní 194 metrov odpálili bombu so silou sto kiloton TNT. Bohužiaľ, sa im tak nepodarilo urobiť len 94 metrov hlbokú dieru, ale "vyrobiť" aj dva oblaky rádioaktívneho spadu, ktorý sa niesol po Iowe a Severnej Dakote.
