PARÍŽ - Klimatické zmeny budú v priebehu nasledujúcich 30 rokov vyvolávať tvrdšie a častejšie vlny horúčav bez ohľadu na to, aké množstvo oxidu uhličitého budú obyvatelia Zeme produkovať. Avšak to, aké teraz stanovia ľudia ciele pre zníženie emisií skleníkových plynov, môže rozhodnúť, či sa neskôr vzorce počasia stabilizujú alebo zhoršia. Uviedla to nová štúdia, ktorú dnes zverejnil časopis Environmental Research Letters.
Vysoké teploty a vlny horúčav v poslednom desaťročí sú všeobecne pripisované klimatickým zmenám, ku ktorým došlo počas posledných 50 rokov, dodala štúdia. A tieto javy podľa nej budú horšie a častejšie, ako sa Zem bude naďalej otepľovať počas 21. storočia.
Štúdia na základe modelových projekcií klímy predpovedá, že vlny extrémnych horúčav, aké napríklad zasiahli Spojené štáty v roku 2012 a Austráliu v roku 2009, do roku 2020 postihnú zhruba desať percent celkovej rozlohy pevnín, čo je dvojnásobok terajšieho stavu. Do roku 2040 sa potom táto rozloha môže štvornásobiť.
"Počas prvej polovice 21. storočia sa tieto projekcie budú odohrávať bez ohľadu na to, aké množstvo CO2 budeme vypúšťať do ovzdušia," uviedla štúdia. Čo bude po roku 2040, to môžu ovplyvniť rozhodnutia, ktoré ľudstvo prijme teraz. "V prípade scenára nízkeho množstva emisií sa do roku 2040 počet extrémov stabilizuje, zatiaľ čo v prípade scenára vysokých emisií sa teplotné extrémy budú ďalej rozširovať," dodala štúdia.
Členské krajiny OSN rokujú o novej zmluve o uhlíkových emisiách, ktorá musí byť podpísaná do roku 2015 a do platnosti vstúpiť do roku 2020. Vyjednávania ale pokračujú pomaly a každoročný nárast emisií už niektorých vedcov viedol k predpovediam, že do konca tohto storočia môže globálna teplota stúpnuť o tri až štyri stupne Celzia.
