LONDÝN - Okolo Zeme sa nachádza tenká vrstva antihmoty zložená z antiprotónov. Ich existenciu prvýkrát v dejinách zaznamenal satelit Pamela, obiehajúci okolo našej planéty.
Objav, popísaný v časopise Astrophysical Journal Letters, potvrdzuje teórie, podľa ktorých zemské magnetické pole môže zachytiť antihmotu. Informovala o tom spravodajská webstránka BBC.
Výskumný tím uviedol, že malý počet antiprotónov leží medzi tzv. Van Allenovými radiačnými pásmi, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti od 100 po 60.000 kilometrov nad Zemou.
Vedci skúmajú, či by sa tento objav mohol využiť na revolučný projekt využitia antihmoty na pohon budúcich vesmírnych lodí.
Satelit Pamela vypustili na obežnú dráhu Zeme v roku 2006 s cieľom skúmať povahu takzvaného kozmického žiarenia a osobitne jej antihmotovej zložky.
Častice tohto kozmického žiarenia môžu naraziť do molekúl tvoriacich zemskú atmosféru a vytvoriť tzv. spŕšku častíc. Mnoho častíc kozmického žiarenia alebo týchto "dcérskych" častíc, ktoré vytvárajú, uviazlo vo Van Allenových pásoch vplyvom magnetických polí Zeme.
K cieľom misie Pamela patrí hľadanie častíc antihmoty medzi omnoho početnejšími časticami normálnej hmoty, ako sú protóny a jadrá atómov hélia.
Nové analýzy ukazujú, že keď Pamela prechádza cez oblasť zvanú Južná Atlantická anomália, stretáva sa s tisícnásobne väčším počtom antiprotónov, než sa predpokladalo. Podľa vedcov je to dôkaz, že skupiny antičastíc, analogické Van Allenovým pásom, držia antiprotóny pokope. Teda prinajmenej dovtedy, kým sa nestretnú s normálnou hmotou atmosféry a "anihilujú" v záblesku svetla.
Ide o "najhojnejší zdroj antiprotónov v blízkosti Zeme", uviedol Alessandro Bruno z Univerzity v Bari, spoluautor práce.
