Pred 150 rokmi boli v nemeckom údolí Neandertal neďaleko Düsseldorfu prvýkrát objavené pozostatky slepej vývojovej vetvy.
LIPSKO - Prečo človek - a nie napríklad šimpanzy alebo neandertálci - sa stal pánom našej planéty? Na túto otázku sa snaží nájsť odpoveď tím vedcov z nemeckého Lipska. Do dvoch rokov chcú rozšifrovať dedičnú informáciu neandertálcov a jej porovnaním s ľudskými génmi získať odpoveď na otázku zo začiatku článku.
Práve pred 150 rokmi boli v nemeckom údolí Neandertal neďaleko Düsseldorfu prvýkrát objavené pozostatky príslušníkov tejto zjavne slepej vývojovej vetvy. Už skoršie porovnávanie DNA preukázalo, že neandertálci na genetický vývoj človeka ničím neprispeli. Vedci z lipského Inštitútu Maxa Plancka pre revolučnú antropológiu však chcú do dvoch rokov predstaviť prvú mapu genómu neandertálcov. Porýnske múzeum v Bonne k tomuto účelu poskytlo vzorku z „pôvodného neandertálca“. Porovnanie výsledkov s už rozlúštenými genómami ľudí a šimpanzov má pomôcť objasniť vzájomné genetické prepojenia. Analýza výsledkov by tiež mohla objasniť, aké genetické zmeny umožnili modernému človeku, aby asi pred 100 000 rokmi odišiel z Afriky a rozšíril sa po celom svete.
