Experti šokujú svojimi slovami: Obavy z jadrového útoku na Irán! Varujú pred vzburou v Bielom dome

Americký prezident Donald Trump čelí po novembrových kongresových voľbách výrazne zmenenej politickej situácii. Republikáni stratili väčšinu v Snemovni reprezentantov aj v Senáte, čím sa demokratom otvorila cesta k väčšej kontrole nad činnosťou Bieleho domu. Novozvolený Kongres začne pracovať v januári 2027 a Trumpovi zostanú do konca druhého prezidentského obdobia ešte dva roky. Práve toto obdobie môže podľa britského historika Tima Galsworthyho priniesť napätie aj v prezidentovom najbližšom okolí. Odborník v rozhovore pre denník Daily Star pripustil, že niektorí vysokopostavení predstavitelia administratívy by sa mohli pokúsiť obmedziť Trumpov politický vplyv, najmä ak by jeho ďalšie kroky smerovali k nebezpečnej eskalácii vojny s Iránom.

Vance a Rubio by sa mohli postaviť proti prezidentovi

„Nie som si istý, či by mu vôbec niekto dovolil zájsť tak ďaleko,“ vyhlásil Galsworthy v súvislosti s úvahami o možnom americkom jadrovom útoku proti Iránu. Historik z Lincoln Bishop University sa domnieva, že Trumpova pozícia sa po volebnej porážke výrazne oslabila a od januára sa jeho možnosti presadzovať vlastnú politickú agendu ešte viac skomplikujú. „Od januára bude Trump prezidentom bez perspektívy ďalšieho funkčného obdobia. Nemôže po sebe nastúpiť sám a už nemá Kongres,“ vysvetlil odborník, ktorý použil aj americký politický výraz lame duck. Ten sa označuje prezident, ktorému sa blíži koniec pôsobenia vo funkcii alebo ktorého politický vplyv oslabuje nepriaznivé rozloženie síl.

Galsworthy upozornil najmä na viceprezidenta J. D. Vancea a ministra zahraničných vecí Marca Rubia. Obaja patria k najvýznamnejším osobnostiam Trumpovej administratívy a ich mená sa spomínajú aj v súvislosti s republikánskou prezidentskou nomináciou v roku 2028. „Bude zaujímavé sledovať, či sa niektorí ľudia z Trumpovho tímu, najmä viceprezident Vance a Marco Rubio, pokúsia držať ho na uzde,“ povedal historik. Podľa jeho názoru by sa mohli snažiť vytvoriť si od prezidenta určitý odstup a pripraviť sa na vlastnú politickú budúcnosť. „Mohli by sa pokúsiť trochu sa od Trumpa dištancovať,“ dodal. Jeho slová však neznamenajú, že Vance alebo Rubio už pripravujú vzburu proti prezidentovi. Ide o odborníkov odhad možného politického vývoja, nie o potvrdené informácie z Bieleho domu.

Obavy z jadrového útoku na Irán

Galsworthyho vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa v Spojených štátoch diskutuje o možnosti ďalších vojenských úderov proti Iránu. Pozornosť vyvolali predovšetkým tvrdenia bývalého moderátora televízie Fox News Tuckera Carlsona, ktorý začiatkom novembra upozornil na údajné prípravy mimoriadne nebezpečnej operácie. Carlson na sociálnej sieti X napísal, že administratíva Donalda Trumpa by mohla byť len niekoľko dní od rozhodnutia o jadrovom útoku na Irán. Tvrdil pritom, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu nalieha na amerického prezidenta, aby takýto krok schválil.

Podľa Carlsonových tvrdení by cieľom útoku mohol byť podzemný komplex známy ako Pickaxe Mountain, ktorý sa nachádza neďaleko iránskeho jadrového zariadenia Natanz. Izraelské spravodajské služby podľa medializovaných informácií predpokladajú, že Irán by tam mohol ukrývať zariadenia na obohacovanie uránu. Teherán však tvrdenia o jadrovej činnosti v tomto komplexe odmieta. Carlson zároveň tvrdil, že podzemné priestory sú ukryté pod približne 90 metrami horniny, a preto by ich podľa neho nedokázali zničiť ani najsilnejšie konvenčné americké zbrane. Svoje tvrdenie, že jediným riešením by bol jadrový útok, však nepodložil nezávisle overiteľnými dôkazmi.

Biely dom reagoval na vážne obvinenia

Carlsonove vyjadrenia vyvolali veľkú pozornosť, no zatiaľ neexistuje verejne potvrdený dôkaz, že by Trump rozhodol o použití jadrových zbraní proti Iránu alebo že by takýto útok pripravoval. Biely dom sa k tvrdeniam bývalého moderátora vyjadril 5. novembra prostredníctvom svojho hovorcu. Ten pre portál Snopes uviedol, že americký prezident má pri riešení situácie v Iráne k dispozícii širokú škálu možností a bude konať tak, aby ochránil bezpečnosť Američanov. Zároveň zdôraznil, že Carlson nemá prístup k vojenskému plánovaniu ani k prezidentovým úvahám.

Samotný Trump navyše v októbri verejne odmietol možnosť použitia jadrových zbraní proti Iránu. V rozhovore pre televíziu Newsmax 15. októbra na otázku, či by pristúpil k jadrovému útoku, odpovedal: „Nie, jadrové zbrane by som nepoužil. Nemusíme.“ Prezident však zároveň nevylúčil ďalšie konvenčné vojenské údery proti iránskym zariadeniam. Rozdiel medzi týmito dvoma možnosťami je zásadný. Zatiaľ čo Washington opakovane hovoril o pripravenosti zasiahnuť proti iránskemu jadrovému programu, tvrdenia o bezprostrednom použití atómovej bomby zostávajú nepotvrdené.

Trump priznal, že vojna mohla republikánov pripraviť o hlasy

K politickému oslabeniu amerického prezidenta prispeli aj výsledky novembrových volieb. Demokrati získali väčšinu v oboch komorách Kongresu a republikáni prišli o dôležitú oporu pri presadzovaní prezidentových návrhov. Trump v rozhovoroch pre Fox News a denník The Wall Street Journal pripustil, že vojna s Iránom mohla byť jednou z príčin volebného neúspechu jeho strany. „Myslím si, že čiastočne to bol Irán,“ uviedol prezident, ktorý však zároveň obhajoval rozhodnutie začať vojenskú operáciu. Podľa agentúry Reuters vyhlásil, že svoje rozhodnutie považuje za správne a za rovnakých okolností by ho zopakoval.

Konflikt s Iránom trvá už deviaty mesiac a jeho hospodárske dôsledky sa stali jednou z dôležitých tém americkej predvolebnej kampane. Demokrati upozorňovali najmä na rast cien benzínu a ďalších životných nákladov, ktoré zasahujú americké domácnosti. Vojna tak nepredstavuje pre Trumpa iba zahraničnopolitický problém, ale aj domácu politickú záťaž. Strata väčšiny v Kongrese môže prezidentovi skomplikovať schvaľovanie rozpočtových opatrení a ďalších zákonov, hoci jeho výkonné právomoci v oblasti zahraničnej politiky zostávajú zachované.

Začína sa boj o politickú budúcnosť?

Možné napätie v Trumpovom okolí môže podľa Galsworthyho súvisieť aj s blížiacim sa bojom o republikánsku prezidentskú nomináciu v roku 2028. Keďže Trump už podľa americkej ústavy nemôže byť zvolený na ďalšie prezidentské obdobie, pozornosť sa postupne presúva na politikov, ktorí by sa mohli uchádzať o jeho nástupníctvo. Práve Vance a Rubio patria medzi mená, o ktorých sa v tejto súvislosti diskutuje. Historik preto predpokladá, že obaja budú musieť zvážiť, do akej miery sa chcú naďalej spájať s Trumpovou politikou, najmä ak bude vojna s Iránom medzi americkými voličmi čoraz menej populárna.

Britský odborník však nehovorí o potvrdenom sprisahaní proti prezidentovi. Jeho úvahy sa týkajú skôr možného politického dištancovania sa, snahy ovplyvňovať prezidentove rozhodnutia a budovania vlastnej pozície pred ďalšími voľbami. Navyše nie je isté, že by Vance a Rubio pri prípadnej eskalácii konfliktu postupovali rovnako. Obaja zastávajú rozdielne funkcie a ich ústavné právomoci nie sú totožné. Viceprezident nemá automatické právo vetovať prezidentov vojenský rozkaz a minister zahraničných vecí nie je súčasťou vojenského reťazca velenia.

Kto môže prezidenta zastaviť?

Otázka prípadného použitia jadrových zbraní je v Spojených štátoch mimoriadne citlivá. Prezident má ako vrchný veliteľ ozbrojených síl rozsiahlu právomoc rozhodovať o ich nasadení vrátane jadrového arzenálu. Vojenské rozkazy však musia byť v súlade s americkým a medzinárodným právom. Predstavitelia ozbrojených síl sú povinní odmietnuť nezákonný rozkaz, no samotný politický nesúhlas viceprezidenta alebo ministra zahraničných vecí ešte neznamená, že môžu prezidentovo rozhodnutie zablokovať.

Ak by sa preto Trumpovi najbližší spolupracovníci pokúsili zabrániť nebezpečnej eskalácii, ich postup by mohol zahŕňať predovšetkým politický tlak, presviedčanie prezidenta, upozorňovanie na právne a bezpečnostné dôsledky alebo v krajnom prípade odstúpenie z funkcie. Nie je však správne tvrdiť, že by Vance či Rubio mohli jednoduchým rozhodnutím zrušiť prezidentov zákonný vojenský rozkaz. Galsworthyho scenár tak treba vnímať ako úvahu o možnom vnútropolitickom odpore, nie ako opis konkrétneho a už pripravovaného zásahu proti prezidentovi.

Donald Trump tak po kongresových voľbách čelí náročnej situácii, v ktorej sa prelínajú vojna s Iránom, rastúci tlak na domácu ekonomiku a oslabenie republikánov v Kongrese. Či sa tieto problémy premietnu aj do otvorených sporov v jeho najbližšom okolí, ukážu až nasledujúce mesiace. Zatiaľ je potvrdené iba to, že historik Tim Galsworthy takýto vývoj pripúšťa. Organizovaná vzbura proti prezidentovi ani príprava amerického jadrového útoku na Irán potvrdené nie sú.