Trump to konečne priznal: S kým sa rozpráva radšej, s Putinom alebo Zelenským! Odpoveď je jasná

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa rokuje ťažšie než s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. V rozhovore pre televíziu Newsmax zároveň priznal, že Zelenského nepatrí medzi jeho obľúbených politikov, a ostro odsúdil obnovené ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie. Podľa Trumpa takéto operácie zvyšujú ceny energií a poškodzujú záujmy celého sveta. Jeho kritika zaznela napriek tomu, že Rusko pokračuje v rozsiahlych útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Rozdielne postoje Washingtonu a Kyjeva tak opäť komplikujú americké úsilie o dosiahnutie dohody, ktorá by ukončila vojnu.

„Nie som veľkým fanúšikom Zelenského“

Trump sa o vzťahu k ukrajinskému prezidentovi vyjadril vo štvrtok 15. októbra počas rozhovoru pre americkú televíziu Newsmax. Hoci tvrdil, že obe strany vojnového konfliktu majú záujem na jeho ukončení, naznačil, že väčšie problémy mu pri rokovaniach spôsobuje práve ukrajinská hlava štátu.

„Nie som veľkým fanúšikom Zelenského,“ povedal Trump. „Myslím si, že obaja by v skutočnosti chceli, aby sa vojna skončila, ale mám pocit, že so Zelenským sa rokuje ťažšie než s Putinom,“ dodal.

Americký prezident tým nadviazal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých opakovane pripisoval časť zodpovednosti za neúspešné mierové rokovania Kyjevu. Už v pondelok 12. októbra pred novinármi tvrdil, že Putin má podľa jeho názoru väčší záujem uzavrieť dohodu než Zelenskyj. Toto hodnotenie však nezodpovedá postoju ukrajinského vedenia, ktoré poukazuje na pokračujúce ruské útoky a požaduje bezpečnostné záruky.

Trumpove najnovšie výroky priniesla agentúra Reuters, ktorá upozornila, že rozhovor sa uskutočnil v čase obnovených ukrajinských úderov proti ruskej ropnej infraštruktúre. Prezident USA ich označil za krok, ktorý môže mať dôsledky aj ďaleko za hranicami vojnového konfliktu.

Útoky na rafinérie označil za hanbu

Najostrejšie slová amerického prezidenta smerovali na adresu ukrajinských operácií proti ruským rafinériám. Ukrajina po prerušení prestávky v útokoch na energetické objekty zasiahla zariadenie spoločnosti Rosnefť v Riazanskej oblasti, juhovýchodne od Moskvy. Podľa ukrajinského vedenia išlo o reakciu na pokračujúce ruské údery proti ukrajinskej energetike.

Trump však tento krok odmietol. Tvrdil, že poškodzovanie rafinérií obmedzuje dostupnosť pohonných látok na svetových trhoch a prispieva k rastu ich cien.

„Jediné, čo tým robí, je, že zvyšuje svetové ceny ropy. Myslím si, že je to hanba,“ povedal na adresu Zelenského.

Prezident USA následne vysvetľoval, že Ukrajina by sa podľa neho mala pri vojenských operáciách sústrediť na iné ciele. „Existuje veľa cieľov, na ktoré môžete zaútočiť. Ale keď útočíte na rafinérie, kde sa vyrába nafta, ktorú potrebujeme my aj celý svet, nerobíte svetu dobrú službu,“ vyhlásil.

Trump tým opäť zdôraznil hospodárske dôsledky vojny, predovšetkým situáciu na energetických trhoch. Jeho tvrdenie, že ukrajinské útoky sú príčinou vysokých svetových cien ropy, však predstavuje politické hodnotenie. Ceny energií ovplyvňuje viacero faktorov vrátane vojny na Blízkom východe a narušenia medzinárodných dodávok.

Zelenskyj tvrdí, že Rusko prímerie nedodržiavalo

Ukrajinský prezident má na obnovenie útokov odlišný pohľad. Kyjev podľa jeho slov pristúpil na pozastavenie úderov proti ruským rafinériám na žiadosť Washingtonu, pretože očakával, že Moskva sa zdrží útokov na ukrajinské energetické zariadenia. Ruské sily však podľa ukrajinských úradov pokračovali v ostreľovaní elektrární, rozvodných sietí a ďalšej infraštruktúry.

Zelenskyj preto oznámil, že Ukrajina už nebude jednostranne dodržiavať obmedzenia, ktoré podľa jeho názoru Rusko nerešpektuje. V rozhovore pre Financial Times vyhlásil, že trpezlivosť Kyjeva sa skončila a ukrajinská armáda opäť môže zasahovať ruské rafinérie.

Vo štvrtok 15. októbra následne ukrajinské sily zaútočili na rafinériu v Riazanskej oblasti. Po zásahu vypukol v zariadení požiar. Ruské úrady informovali o útoku dronov, zatiaľ čo ukrajinská strana označila rafinériu za legitímny vojenský cieľ, pretože spracované ropné produkty prispievajú aj k zásobovaniu ruských ozbrojených síl.

Kyjev zdôrazňuje, že zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru musí byť obojstranné. Ak má Ukrajina prestať zasahovať ruské rafinérie, Moskva podľa Zelenského musí ukončiť útoky na ukrajinské elektrárne a ďalšie civilné energetické zariadenia. Bez takýchto záruk považuje ukrajinské vedenie jednostranné obmedzenie svojich operácií za neprijateľné.

Rusko medzitým pokračuje v útokoch

Trumpova kritika zaznela v čase ďalšej vlny ruských útokov na Ukrajinu. Ruské sily počas noci na štvrtok podnikli rozsiahle dronové a raketové údery, pri ktorých sa opäť zamerali aj na energetickú infraštruktúru. Podľa ukrajinských predstaviteľov zostali státisíce ľudí bez elektriny a útoky si vyžiadali civilné obete.

Ukrajinská strana informovala o viac než 850 vyslaných dronoch, pričom protivzdušná obrana podľa jej údajov stovky z nich zneškodnila. Kyjev zároveň oznámil ďalšie straty na životoch a zranenia medzi civilistami. Presné počty použitých zbraní a zničených cieľov pochádzajú z ukrajinských hlásení, ktoré nebolo možné v celom rozsahu nezávisle potvrdiť.

Tieto udalosti sú podstatné aj pri posudzovaní sporu o energetické prímerie. Washington sa snaží zabrániť útokom na ropné zariadenia, ktoré by mohli ovplyvniť medzinárodné dodávky palív. Ukrajina však argumentuje, že nemôže pristúpiť na obmedzenia svojich vojenských operácií, pokiaľ Rusko pokračuje v ničení infraštruktúry potrebnej na zásobovanie obyvateľstva elektrinou a teplom.

Kyjev sa obáva oslabovania americkej podpory

Napätie medzi Trumpom a Zelenským sa v posledných dňoch neobmedzuje iba na otázku rafinérií. Ukrajinský prezident kritizoval aj americké rozhodnutia týkajúce sa energetických obchodov s Ruskom a obmedzení prístupu Ukrajiny k niektorým technologickým systémom, ktoré využíva pri obrane.

Podľa agentúry AP vyjadril Zelenskyj sklamanie z postoja Washingtonu a naznačil, že sa cíti americkým prezidentom zradený. Za problematické považuje najmä kroky, ktoré podľa neho prinášajú Moskve hospodárske výhody v čase pokračujúcej invázie. Ukrajinské vedenie zároveň upozorňuje, že obmedzenia technologickej a spravodajskej podpory môžu ovplyvniť jeho obranné schopnosti.

Zelenskyj preto pokračuje v rokovaniach s európskymi spojencami, od ktorých očakáva ďalšiu vojenskú, finančnú a politickú pomoc. Vo štvrtok absolvoval stretnutia v Bruseli vrátane rozhovorov s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Cieľom Kyjeva je zabezpečiť pokračovanie podpory aj v situácii, keď sa jeho vzťahy s americkou administratívou opäť zhoršujú.

Trump zatiaľ opakuje, že chce dosiahnuť čo najrýchlejšie ukončenie vojny. Jeho predstavy o podmienkach dohody sa však v dôležitých otázkach rozchádzajú s postojom Ukrajiny. Najnovšie vyjadrenie, že so Zelenským sa rokuje ťažšie než s Putinom, tento rozdiel opäť zvýraznilo. Či sa Washingtonu podarí priblížiť stanoviská oboch bojujúcich krajín, zostáva otvorené.