Ďalšie výpady Trumpa: Pokračuje v útokoch na Ukrajinu! Obvinil ju zo strašných vecí

Americký prezident Donald Trump v utorok 20. októbra opäť vyvinul tlak na Ukrajinu, aby pristúpila na dohodu o ukončení vojny s Ruskom. Počas rozhovoru s novinármi v Oválnej pracovni Bieleho domu kritizoval svojho predchodcu Joea Bidena za rozsah americkej pomoci Kyjevu a tvrdil, že Spojené štáty za vynaložené peniaze prakticky nič nezískali. Ako jeden z dôsledkov spomenul vysoké ceny nafty, ktoré v poslednom období výrazne zaťažujú amerických spotrebiteľov. Zároveň vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin chce vojnu ukončiť, zatiaľ čo od Volodymyra Zelenského očakáva väčšiu ochotu rokovať. Jeho slová zazneli v čase, keď sa ukrajinský prezident stretol s americkými a európskymi predstaviteľmi v nórskom Osle.

Za pomoc vraj dostali iba drahé palivá

Trump svoju kritiku začal výčitkami na adresu bývalej administratívy Joea Bidena. Podľa neho mali Spojené štáty financovať pomoc Ukrajine prostredníctvom Európskej únie, ktorá by za ňu niesla väčšiu časť nákladov. „Európska únia za to mala zaplatiť. Únia má pomerne veľa peňazí, hoci musím povedať, že Európania už začínajú byť unavení z ich míňania,“ vyhlásil prezident. Dodal, že Washington podľa neho vynaložil na podporu Kyjeva stovky miliárd dolárov. Jeho vyjadrenia zaznamenala agentúra Anadolu.

Najväčšiu pozornosť však vyvolalo Trumpovo tvrdenie, že americká pomoc nepriniesla Spojeným štátom žiadny úžitok. „Ukrajine sme poskytli obrovskú pomoc. Nedostali sme za to nič, iba vysoké ceny nafty,“ povedal podľa prepisu CNN. Prezident pritom neposkytol dôkazy, ktoré by preukazovali priamu súvislosť medzi americkou podporou Ukrajiny a rastom cien palív. Jeho výrok navyše nebol celkom konzistentný s ďalšou časťou vlastného vystúpenia. Trump totiž zároveň pripomenul, že Washington získal vďaka dohode s Kyjevom prístup k ukrajinským nerastným surovinám a ďalším ekonomickým záujmom.

Trump hovoril o miliardách aj nerastných surovinách

Americký prezident počas vystúpenia tvrdil, že Spojené štáty poskytli Ukrajine pomoc v hodnote približne 350 miliárd dolárov. Tento údaj však treba vnímať ako Trumpovo tvrdenie, nie ako nezávisle overenú sumu skutočne vyplatených prostriedkov. Rôzne prehľady americkej podpory sa totiž líšia podľa toho, či zahŕňajú schválené rozpočtové balíky, priamo dodané zbrane, finančnú pomoc alebo náklady na americké vojenské aktivity. Prezident zároveň uviedol, že trval na získaní protihodnoty za americké výdavky. Spomenul pritom dohodu týkajúcu sa ukrajinských nerastných zdrojov a ďalších hospodárskych záujmov.

Tieto slová sú dôležité aj pri hodnotení jeho tvrdenia, že USA za pomoc Kyjevu nič nedostali. Trump totiž v tom istom vystúpení hovoril o ekonomických výhodách, ktoré si Washington dohodol s Ukrajinou. Ich skutočná hodnota a budúce prínosy však zatiaľ nie sú jasné. Prezident napriek tomu opakovane zdôrazňoval, že americkí daňoví poplatníci sú unavení z vysokých výdavkov na zahraničnú pomoc. Podľa jeho názoru nastal čas, aby ukrajinské vedenie prijalo politické rozhodnutie vedúce k ukončeniu vojny.

Zelenskému odkázal: Musíte uzavrieť dohodu

Trump sa počas rozhovoru s novinármi opäť obrátil priamo na ukrajinského prezidenta. „Ukrajina musí chcieť ukončiť túto vojnu. Zelenskyj musí chcieť, aby sa táto vojna skončila. A ak nebude chcieť, myslím si, že to bude veľmi zlé,“ vyhlásil. Zároveň tvrdil, že Zelenskyj mohol dosiahnuť výhodnejšiu dohodu už v minulosti, no príležitosť podľa neho nevyužil. Prezident upozornil aj na pokračujúce straty na životoch a vyjadril presvedčenie, že ďalšie boje situáciu Ukrajiny iba zhoršia.

Americký prezident pritom opäť zdôraznil veľkosť a vojenskú silu Ruska. „Rusko je obrovský stroj. Jednoducho neustále postupuje dopredu,“ povedal a tvrdil, že ruská armáda postupne získava ďalšie ukrajinské územia. Podľa Trumpa má Moskva výhodu väčšieho počtu obyvateľov a rozsiahlejších zdrojov. Jeho hodnotenie však predstavuje politický opis vojenskej situácie, nie nezávislú analýzu vývoja na fronte. Ukrajinské vedenie opakovane zdôrazňuje, že prípadná mierová dohoda musí obsahovať dôveryhodné bezpečnostné záruky, aby sa ruská agresia v budúcnosti nezopakovala.

Za drahou naftou je aj vojna s Iránom

Trumpove slová o vysokých cenách palív prichádzajú v čase vážneho napätia na svetovom energetickom trhu. Americký prezident v posledných týždňoch opakovane kritizoval ukrajinské útoky na ruské rafinérie a tvrdil, že prispievajú k zdražovaniu ropných produktov. Kyjev tieto operácie obhajuje ako útoky na infraštruktúru, ktorá pomáha financovať a zásobovať ruskú vojnovú mašinériu. Poškodenie rafinérií môže obmedziť dostupnosť palív na trhu, no samo osebe nevysvetľuje celý rast cien. Významnú úlohu zohráva aj vojna Spojených štátov a Izraela proti Iránu, ktorá narušila dodávky ropy a zvýšila neistotu na energetických trhoch.

Na tento širší kontext upozornila aj agentúra Reuters. Trumpova administratíva sa v snahe znížiť ceny palív rozhodla zmierniť niektoré obmedzenia týkajúce sa ruských ropných produktov. Washington sa zároveň dohodol s Moskvou na možnosti dodávok ruskej nafty na svetový trh. Tento krok vyvolal kritiku Kyjeva, ktorý upozorňuje, že príjmy z predaja energií pomáhajú Rusku financovať pokračovanie vojny. Americká vláda však svoje rozhodnutie obhajuje potrebou zmierniť tlak na spotrebiteľov a ekonomiku.

Zelenskyj rokoval v Nórsku s Trumpovým vyslancom

Kým Trump kritizoval Ukrajinu vo Washingtone, Zelenskyj sa v utorok stretol v nórskom Osle s americkým osobitným vyslancom Steveom Witkoffom. Na rokovaniach sa zúčastnili aj nórsky premiér Jonas Gahr Støre a fínsky prezident Alexander Stubb. Diskusie sa sústredili na možnosti diplomatického ukončenia vojny, bezpečnostné záruky a pokračovanie americkej podpory Ukrajine. Podľa agentúry Reuters sa Washington pokúša obnoviť rokovania medzi Kyjevom a Moskvou. Americkí predstavitelia stretnutie v Osle označili za konštruktívne.

Zelenskyj po rokovaniach oznámil, že Spojené štáty obnovili poskytovanie včasných spravodajských varovaní pred ruskými raketovými útokmi. Táto pomoc je podľa neho mimoriadne dôležitá pri ochrane civilného obyvateľstva a ukrajinskej protivzdušnej obrany. „Teraz to funguje. Je to skvelé,“ uviedol podľa denníka The Guardian. Ukrajinský prezident zároveň rokoval s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom o dodávkach protiraketových striel a problémoch so satelitnou komunikáciou. Napriek napätiu medzi Washingtonom a Kyjevom tak obe strany pokračujú v diplomatických kontaktoch.

Ďalšie rokovania majú pokračovať v Rusku

Americký vyslanec Steve Witkoff má po stretnutí v Osle pokračovať v diplomatickom úsilí aj v Rusku. Kremeľ oznámil, že očakáva jeho stretnutie s Vladimirom Putinom, počas ktorého by mal ruského prezidenta informovať o najnovších rokovaniach s ukrajinskými a európskymi predstaviteľmi. Presný termín a výsledok schôdzky však zatiaľ neboli oficiálne potvrdené. Washington sa usiluje vytvoriť podmienky na širšie rokovania o ukončení vojny, pričom Trump opakovane presadzuje priamu dohodu medzi Moskvou a Kyjevom. Zásadné rozdiely medzi požiadavkami oboch strán však naďalej pretrvávajú.

Najnovšie Trumpove vyjadrenia ukazujú, že americký prezident spája tlak na ukončenie vojny aj s domácimi ekonomickými problémami. Vysoké ceny palív sa stali jednou z tém pred novembrovými voľbami do Kongresu a Biely dom hľadá možnosti, ako ich znížiť. Trump pritom čoraz častejšie kritizuje ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru a od Zelenského požaduje ústupky pri rokovaniach. Kyjev však trvá na tom, že mier nesmie znamenať iba zastavenie bojov bez záruk pred ďalšou agresiou. Či sa podarí tieto rozdielne predstavy priblížiť, zostáva otvorenou otázkou.