MOSKVA - Smrť mladej laborantky v Rusku vyvolala obavy z možnej nákazy nebezpečnou infekciou. Hoci sa mor nepotvrdil, pozornosť vedcov sa obracia aj na inú hrozbu ukrytú v sibírskej pôde. S otepľovaním Arktídy sa totiž môže uvoľňovať materiál, ktorý zostal zamrznutý celé tisícročia. Niektoré mikroorganizmy sú pre vedu stále veľkou neznámou a pri časti baktérií už výskumníci zaznamenali gény spojené s odolnosťou proti antibiotikám.
Topenie večne zamrznutej pôdy v Rusku môže odhaliť nečakané zdravotné riziká. Píše o tom portál NDTV, ktorý sa odvoláva na správu agentúry Bloomberg. Podľa nej si hrozba spojená s takzvaným permafrostom zaslúži väčšiu pozornosť, než akú v súčasnosti dostáva. V zamrznutej pôde sa totiž zachovali biologické stopy dávnych epidémií aj mikroorganizmy, ktoré môžu vedcom pomôcť lepšie pochopiť vývoj infekčných ochorení.
Smrť laborantky vyvolala otázky
Obavy sa zvýšili po úmrtí 28-ročnej Darji Šipilovovej, ktorá pracovala v protimorovom výskumnom ústave v sibírskom Irkutsku. Zomrela 2. októbra 2026 po hospitalizácii s ťažkým zápalom pľúc. V médiách sa objavili špekulácie, že sa mohla nakaziť pľúcnym morom v súvislosti s prácou v laboratóriu. Tieto tvrdenia sa však nepotvrdili.
Ruské úrady informovali Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), že v regióne nebol nedávno zaznamenaný prípad moru a testy kontaktov zosnulej neodhalili skúmané vysoko nebezpečné patogény. Podľa WHO sa zároveň neobjavili dôkazy o pokračujúcom prenose infekcie súvisiacom s týmto prípadom. Príčina smrti laborantky však zostala neobjasnená. Organizácia preto uviedla, že na úplné posúdenie situácie potrebuje ďalšie informácie.
Pľúcny mor je závažná forma ochorenia spôsobeného baktériou Yersinia pestis, ktorá napáda pľúca. Bez liečby môže byť smrteľný. Samotné úmrtie laborantky však nie je dôkazom, že sa v Rusku objavila nová epidémia.
Čo všetko sa môže ukrývať v zamrznutej pôde?
Permafrost je pôda, sediment alebo horninový podklad, ktorý zostáva zamrznutý najmenej dva po sebe nasledujúce roky. V rozsiahlych oblastiach Arktídy a Sibíri sa nachádzajú vrstvy, ktoré boli zamrznuté tisíce rokov. Spolu s nimi sa v zemi zachovali aj organické zvyšky a biologický materiál z dávnej minulosti.
Vedci v takýchto pozostatkoch identifikovali napríklad DNA vírusu pravých kiahní v približne 300 rokov starej múmii. RNA chrípkového vírusu sa našla aj v pľúcnom tkanive človeka, ktorého telo zostalo v zemi od pandémie chrípky z roku 1918.
Výskumníkom sa navyše podarilo oživiť niektoré mikroorganizmy, ktoré zostali v permafroste nečinné desaťtisíce rokov. To však automaticky neznamená, že všetky predstavujú nebezpečenstvo pre ľudí. Niektoré z nich dokážu infikovať iba jednobunkové organizmy, napríklad améby, a pre človeka nie sú hrozbou.
Oveľa väčšiu pozornosť si Bloombergu zaslúžia mikroorganizmy príbuzné známym ľudským patogénom. Ide napríklad o baktérie rodu Staphylococcus, medzi ktoré patrí aj zlatý stafylokok, či baktérie rodu Campylobacter. Tie môžu spôsobovať ochorenia vrátane infekcií a tráviacich ťažkostí.
Problémom tiež je, že výskumníci v niektorých baktériách nájdených v zamrznutej pôde zaznamenali nezvyčajne vysoký výskyt génov spojených s odolnosťou proti antibiotikám. To vyvoláva otázky, aké vlastnosti môžu mať mikroorganizmy zachované v permafroste a či by sa niektoré z nich mohli po uvoľnení dostať do kontaktu s dnešnými ekosystémami a ľuďmi.
Ešte väčšou neznámou sú vírusy a baktérie, ktoré mohli v minulosti ovplyvniť úhyn neandertálcov alebo mamutov. Vedci zatiaľ nemajú dostatok dôkazov na to, aby bolo možné tvrdiť, že tieto mikroorganizmy dokážu vyvolať ochorenia u súčasných ľudí. Ich prípadné vlastnosti a schopnosť infikovať dnešné organizmy však zostávajú predmetom vedeckého záujmu.
Arktída sa otepľuje rýchlejšie než zvyšok planéty
Jedným z hlavných dôvodov rastúcich obáv je zmena klímy. Arktída sa podľa údajov citovaných v komentári otepľuje v niektorých hodnoteniach až štyrikrát rýchlejšie než zvyšok planéty. Vyššie teploty urýchľujú rozmŕzanie pôdy, ktorá bola po stáročia či tisícročia zamrznutá.
Keď permafrost stráca svoju stabilitu, mení sa aj prostredie, v ktorom sa zachoval biologický materiál. Niektoré mikroorganizmy sa môžu znovu dostať do podmienok, v ktorých budú schopné fungovať. Samotné rozmrazenie však ešte neznamená, že sa automaticky stanú infekčnými alebo začnú spôsobovať ochorenia.
Riziko podľa Bloombergu zvyšuje aj rastúca industrializácia severných oblastí. Rozvoj priemyslu, ťažby a ďalších činností privádza do odľahlých regiónov viac pracovníkov a ľudí. Ak by sa v takomto prostredí objavilo nové infekčné ochorenie, intenzívnejší pohyb obyvateľstva by mohol uľahčiť jeho šírenie aj mimo pôvodne izolovanej oblasti.
V Sibíri sa už objavila nákaza spojená s topením pôdy
Nebezpečenstvo spojené s rozmŕzaním permafrostu nie je iba teoretickou predstavou. V roku 2016 došlo na Sibíri k prepuknutiu antraxu po horúcom a suchom lete. Ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Bacillus anthracis, si vyžiadalo život 12-ročného chlapca a uhynulo viac než 2 300 sobov.
Antraxové baktérie dokážu vytvárať odolné spóry, ktoré môžu v prostredí prežívať dlhé obdobia. Predpokladá sa, že nezvyčajne teplé počasie a rozmŕzanie pôdy prispeli k opätovnému vystaveniu ľudí a zvierat pôvodcovi nákazy. Prípad sa preto často uvádza ako varovanie pred zdravotnými rizikami, ktoré môže priniesť zmena podmienok v Arktíde.
Vedci varovali už pred niekoľkými rokmi
Na riziká upozorňovali aj výskumníci. V roku 2023 publikovali vedci z Francúzska, Nemecka a Ruska odbornú štúdiu, v ktorej zdôraznili, že zdravotné dôsledky topenia permafrostu si zaslúžia ďalší výskum.
Výzvou je aj rozsah problému. Veľká časť svetového permafrostu sa nachádza na území Ruska, čo robí prístup k týmto oblastiam a spoluprácu s tamojšími vedeckými inštitúciami mimoriadne dôležitými. Vojna na Ukrajine však skomplikovala medzinárodné vedecké partnerstvá a výmenu informácií. Práve nedostatok poznatkov môže sťažovať hodnotenie prípadných rizík. Vedci potrebujú zistiť, aké mikroorganizmy sa v zamrznutej pôde nachádzajú, ktoré z nich dokážu prežiť po rozmrazení a či môžu predstavovať nebezpečenstvo pre človeka alebo zvieratá.
Rozhodujúce budú výskum a otvorená komunikácia
Bloomberg upozorňuje aj na potrebu transparentnosti pri vyšetrovaní zdravotných udalostí. Ak sa objaví podozrenie na nebezpečnú infekciu, medzinárodné zdravotnícke inštitúcie potrebujú včasné a úplné údaje, aby dokázali vyhodnotiť možné riziká a odporučiť vhodné opatrenia.
Riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus v súvislosti s vyšetrovaním úmrtia ruskej laborantky zdôraznil význam včasného, úplného a transparentného zdieľania informácií podľa medzinárodných zdravotných predpisov.
Tento princíp dôležitý nielen pri podozrení na mor, ale aj pri skúmaní možných hrozieb ukrytých v permafroste. Zatiaľ neexistujú dôkazy, že by topenie sibírskej pôdy spôsobovalo novú globálnu epidémiu. Vedci však upozorňujú, že klimatické zmeny môžu odhaliť biologický materiál, ktorého vlastnosti a potenciálne účinky ešte dostatočne nepoznáme.
