MOSKVA – Zo zamrznutej sibírskej pôdy sa má uvoľniť dávny patogén, ktorý vyvolá novú celosvetovú pandémiu. Údajné proroctvo slávnej bulharskej veštkyne Baby Vangy na rok 2026 opäť vyvoláva rozruch, tentoraz v súvislosti so záhadnou smrťou mladej laborantky v Rusku.
Smrť 28-ročnej Darje Šipilovovej, ktorá pracovala v ruskom výskumnom ústave zaoberajúcom sa nebezpečnými infekčnými ochoreniami, vyvolala medzinárodné znepokojenie. Žena zomrela na ťažký zápal pľúc neznámeho pôvodu, pričom sa objavili podozrenia na mimoriadne nebezpečný pľúcny mor.
Prípad sprevádzali rozsiahle karanténne opatrenia, tisíce laboratórnych vyšetrení a správy o údajnom ďalšom pacientovi. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) požiadala Rusko o vysvetlenie, no presná príčina úmrtia zostáva neobjasnená.
Na sociálnych sieťach sa medzitým začala šíriť údajná predpoveď Baby Vangy, podľa ktorej má svet v roku 2026 zasiahnuť nová pandémia spôsobená patogénom zo Sibíri.
Prastarý patogén ukrytý v ľade má vyvolať katastrofu
Podľa internetových tvrdení mala Baba Vanga predpovedať, že sa v roku 2026 z roztápajúcej sa sibírskej pôdy uvoľní nebezpečný mikroorganizmus, ktorý bol celé tisícročia uväznený v ľade.
Následne sa má rozšíriť medzi ľuďmi a spôsobiť celosvetovú zdravotnú katastrofu.
Niektoré verzie tejto údajnej veštby dokonca spomínajú návrat čiernej smrti, teda moru, ktorý v stredoveku pripravil o život milióny ľudí.
Britské médiá vrátane Daily Star opakovane upozorňovali na tieto tvrdenia, ktoré sa šíria medzi priaznivcami bulharskej veštkyne.
Najnovšie ich oživila smrť pracovníčky ruského ústavu skúmajúceho mor a ďalšie nebezpečné choroby.
Podobnosť medzi internetovým proroctvom a udalosťami na Sibíri však nie je dôkazom, že Baba Vanga niečo také skutočne predpovedala.
Neexistuje spoľahlivý historický záznam, ktorý by potvrdzoval, že veštkyňa vyslovila konkrétnu predpoveď o pandémii zo sibírskeho patogénu v roku 2026.
Mladá laborantka zomrela za neobjasnených okolností
Darja Šipilovová pracovala v Irkutskom protimorovom výskumnom ústave Sibíri a Ďalekého východu.
Zariadenie sa zaoberá výskumom mimoriadne nebezpečných infekčných ochorení vrátane moru, cholery a antraxu.
Podľa agentúry Reuters a oficiálnej správy WHO sa mladá žena dostala do nemocnice 29. septembra s ťažkým zápalom pľúc.
Jej zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval a 2. októbra zomrela.
Ruské úrady oznámili, že príčinou smrti bol zápal pľúc neznámeho pôvodu.
Vzhľadom na jej pracovisko sa však objavili podozrenia, že mohla prísť do kontaktu s nebezpečným mikroorganizmom.
Niektoré médiá priniesli nepotvrdené informácie o údajnej laboratórnej nehode, pri ktorej mala byť poškodená skúmavka obsahujúca pôvodcu moru.
Ruské úrady však tvrdia, že v ústave nedošlo k žiadnemu narušeniu biologickej bezpečnosti.
Podľa ich vyjadrenia toto zistenie potvrdili dve nezávislé vyšetrovania.
Čo je pľúcny mor a prečo vyvoláva také obavy?
Pľúcny mor patrí medzi najnebezpečnejšie formy morového ochorenia.
Spôsobuje ho baktéria Yersinia pestis, ktorá je zodpovedná aj za bubonický mor známy zo stredovekých epidémií.
Na rozdiel od bubonického moru, ktorý postihuje najmä lymfatické uzliny, pľúcna forma zasahuje dýchací systém.
WHO upozorňuje, že pľúcny mor sa za určitých okolností môže prenášať z človeka na človeka prostredníctvom infekčných kvapôčok.
Bez včasnej liečby môže ochorenie veľmi rýchlo postupovať a viesť k smrti.
V súčasnosti však existujú účinné antibiotiká a pri včasnej diagnostike je možné ochorenie liečiť.
V prípade Darje Šipilovovej sa napriek prvotným podozreniam pľúcny mor laboratórne nepotvrdil.
Ruské úrady tvrdia, že vyšetrenia neodhalili baktériu spôsobujúcu mor ani iné testované mimoriadne nebezpečné patogény.
WHO však upozorňuje, že stále nepozná konkrétneho pôvodcu ochorenia, ktoré laborantku pripravilo o život.
Karanténa v nemocnici a stovky sledovaných kontaktov
Smrť mladej ženy vyvolala v Irkutskej oblasti rozsiahle preventívne opatrenia.
Podľa agentúry Reuters sa pod zdravotným dohľadom ocitlo približne 200 osôb, ktoré mohli prísť do kontaktu so zosnulou.
Karanténne opatrenia sa dotkli aj nemocnice v meste Šelechov, kde bola hospitalizovaná.
Zdravotníci preverovali možné kontakty a vykonávali opakované laboratórne testy.
Ruské úrady zároveň pristúpili k dezinfekcii dotknutých priestorov a monitorovaniu zdravotného stavu sledovaných osôb.
Práve rozsah týchto opatrení vyvolal na sociálnych sieťach ďalšie špekulácie.
Ruský hygienický úrad Rospotrebnadzor však vysvetľoval, že preventívne kroky boli prijaté predovšetkým vzhľadom na profesiu zosnulej a možné riziká spojené s jej pracoviskom.
Podľa oficiálnej správy WHO zo soboty 10. októbra zostali všetky identifikované kontakty počas sledovania bez príznakov ochorenia.
Zdravotný dohľad trval sedem dní a ruské úrady následne oznámili jeho ukončenie.
Objavili sa správy o druhom pacientovi. Rusko ich popiera
Situáciu ešte viac vyostrili správy o údajnom druhom prípade závažného zápalu pľúc, ktorý mal súvisieť s výskumným ústavom.
Informácie sa objavili v ruských aj zahraničných médiách.
Niektoré internetové príspevky dokonca tvrdili, že ďalší pacient zomrel na pľúcny mor.
Takéto úmrtie sa však nepodarilo nezávisle potvrdiť.
Podľa agentúry Reuters vychádzali správy o druhom prípade okrem iného z ruského portálu StarHit a z informácií publikovaných britským denníkom Daily Mail.
WHO preto opakovane požiadala Moskvu o preverenie podozrení.
Ruský hygienický úrad Rospotrebnadzor 8. októbra označil správy o ďalšom súvisiacom prípade za nepravdivé.
Podľa ruských úradov sa medzi sledovanými kontaktmi neobjavil žiadny ďalší prípad závažného zápalu pľúc spojený s úmrtím laborantky.
WHO vo svojej správe z 10. októbra uviedla, že na základe poskytnutých informácií nemá dôkazy o pokračujúcom prenose nákazy.
Organizácia však naďalej požaduje ďalšie údaje, pretože príčina pôvodného úmrtia zostáva nejasná.
Vyše 5 500 testov. Nebezpečný patogén nenašli
Ruské úrady spočiatku informovali o takmer 5 000 vykonaných laboratórnych vyšetreniach.
Najnovšia správa WHO však uvádza, že celkový počet testov presiahol 5 500.
Podľa informácií poskytnutých Ruskom nebol pri žiadnom z nich zistený nebezpečný patogén, ktorý by potvrdzoval šírenie moru alebo iného vysoko rizikového infekčného ochorenia.
Vyšetrenia zahŕňali testovanie na chrípku, koronavírus SARS-CoV-2, ďalšie respiračné vírusy aj bakteriálne infekcie vrátane moru.
Medzi sledovanými osobami sa podľa ruských údajov zistili dva prípady ochorenia COVID-19, tri prípady rinovírusovej infekcie a jeden prípad výskytu baktérie rodu Haemophilus.
Tieto nálezy však úrady nespájajú s úmrtím laborantky ani s prípadným šírením moru.
Ruskí predstavitelia zároveň tvrdia, že Šipilovová bola očkovaná proti nebezpečným patogénom, s ktorými pracovala.
Podľa informácií poskytnutých WHO tiež počas dvoch týždňov pred objavením sa príznakov necestovala mimo Irkutskej oblasti.
WHO stále nepozná odpoveď na najdôležitejšiu otázku
Napriek rozsiahlemu testovaniu zostáva jeden zásadný problém nevyriešený.
Nikto zatiaľ verejne a jednoznačne neobjasnil, čo spôsobilo smrteľný zápal pľúc u mladej laborantky.
WHO vo svojej oficiálnej správe z 10. októbra uviedla, že bez potvrdenej diagnózy nedokáže nezávisle posúdiť všetky okolnosti prípadu.
Organizácia upozornila aj na to, že vzhľadom na pracovné prostredie zosnulej nemožno úplne vylúčiť možnosť nákazy spojenej s laboratóriom.
To však neznamená, že sa laboratórna nehoda skutočne stala.
WHO zdôrazňuje, že zatiaľ nemá dôkazy o pokračujúcom prenose infekcie, no potrebuje ďalšie klinické, epidemiologické a laboratórne informácie.
Bez nich nie je možné s dostatočnou istotou vyhodnotiť ani to, či sedemdňové sledovanie kontaktov bolo postačujúce na vylúčenie všetkých možných príčin ochorenia.
Svetová zdravotnícka organizácia ponúkla Rusku odbornú pomoc pri vyšetrovaní aj pri otázkach biologickej bezpečnosti.
Moskva však tvrdí, že všetky potrebné opatrenia už vykonala a epidemiologická situácia je stabilná.
Do prípadu sa vložili aj Spojené štáty
Nejasnosti okolo smrti laborantky vyvolali záujem aj vo Washingtone.
Podľa denníka The Washington Post americkí predstavitelia požiadali Rusko o podrobnejšie informácie o okolnostiach úmrtia a prijatých bezpečnostných opatreniach.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zdôraznil potrebu transparentnosti pri prípadoch, ktoré môžu predstavovať medzinárodné zdravotné riziko.
Otázky vyvoláva najmä to, prečo sa nepodarilo jednoznačne identifikovať pôvodcu ochorenia, hoci ruské úrady vykonali tisíce testov.
Zahraniční odborníci preto žiadajú, aby boli dostupné údaje dostatočne podrobné na nezávislé posúdenie.
Samotná požiadavka na transparentnosť však neznamená, že by existovali dôkazy o úniku moru alebo o utajovanej epidémii.
Baba Vanga: Veštkyňa, ktorej pripisujú aj iné výroky
Bulharská veštkyňa Vangelija Pandeva Gušterovová, známa ako Baba Vanga, zomrela v roku 1996.
Počas života získala povesť ženy s mimoriadnymi schopnosťami a jej priaznivci jej dodnes pripisujú predpovede významných svetových udalostí.
Často sa spomínajú teroristické útoky z 11. septembra 2001, prírodné katastrofy či vojnové konflikty.
Problémom však je, že mnohé z týchto údajných proroctiev sa objavili až spätne, po udalostiach, ktoré mali predpovedať.
Britský denník The Guardian upozornil, že meno Baby Vangy sa pravidelne využíva pri šírení senzačných správ a konšpiračných teórií.
Ivan Dramov z bulharskej Nadácie Baby Vangy spochybnil viaceré katastrofické predpovede, ktoré sa jej pripisujú.
Podľa neho sa Vanga počas života venovala predovšetkým osobným a zdravotným problémom ľudí, ktorí ju navštevovali.
Konkrétne proroctvo o uvoľnení sibírskeho patogénu v roku 2026 nemá spoľahlivo doložený pôvod.
Môžu sa zo sibírskeho ľadu uvoľniť prastaré vírusy?
Hoci údajná veštba nie je historicky overená, vedci skutočne skúmajú možné riziká spojené s rozmŕzaním permafrostu.
Ide o pôdu, ktorá zostáva zamrznutá najmenej dva po sebe nasledujúce roky a v niektorých oblastiach Sibíri obsahuje materiál uchovaný tisíce rokov.
Vedcom sa v minulosti podarilo izolovať a znovu aktivovať niektoré dávne vírusy zo zamrznutej pôdy.
Tieto experimenty ukázali, že určité mikroorganizmy dokážu prežiť veľmi dlhé obdobia v extrémnych podmienkach.
Odborníci preto upozorňujú, že otepľovanie a rozmŕzanie permafrostu si vyžadujú vedecké sledovanie.
To však neznamená, že každý prastarý vírus predstavuje hrozbu pre človeka.
Niektoré skúmané vírusy infikujú iba jednobunkové organizmy a nie sú známe tým, že by spôsobovali ochorenia ľudí.
Na vznik pandémie by musel patogén nielen prežiť uvoľnenie z pôdy, ale aj dokázať infikovať ľudí a účinne sa medzi nimi šíriť.
V prípade Darje Šipilovovej neexistuje žiadny dôkaz, že by jej ochorenie súviselo s rozmŕzaním permafrostu alebo s uvoľnením prastarého mikroorganizmu.
Hrozí svetu ďalšia pandémia?
Podľa dostupných informácií Svetovej zdravotníckej organizácie sa zatiaľ nepotvrdilo šírenie moru ani iného mimoriadne nebezpečného patogénu v súvislosti s úmrtím ruskej laborantky.
Ruské úrady popierajú ďalšie súvisiace prípady a tvrdia, že zdravotný stav všetkých sledovaných kontaktov zostal bez príznakov.
WHO však naďalej upozorňuje na potrebu objasniť príčinu smrti mladej ženy.
Prípad tak zostáva vážnou otázkou pre epidemiológov a odborníkov na biologickú bezpečnosť.
Zároveň ukazuje, ako rýchlo sa môžu neúplné informácie o zdravotnom incidente prepojiť s internetovými legendami a vyvolať obavy z novej pandémie.
Údajné proroctvo Baby Vangy o smrteľnom patogéne zo Sibíri preto zostáva neovereným príbehom. Záhadná smrť laborantky si zaslúži dôkladné vyšetrenie, no zatiaľ neexistuje dôkaz, že by sa veštba napĺňala alebo že by sa svet ocitol na prahu ďalšej pandémie.
