BRUSEL - Európa čelí mimoriadne silnej sezóne západonílskeho vírusu. Nákazu prenášanú komármi tento rok zachytili u ľudí už v 16 európskych krajinách a počet potvrdených prípadov sa blíži k dvom tisícom. Najhoršia situácia je v Taliansku a Grécku, rekordný nárast však hlási aj Francúzsko. Vírus už cirkuluje aj v Rakúsku a Maďarsku. Väčšina nakazených síce nemá žiadne príznaky, v najťažších prípadoch však infekcia napadne mozog a nervový systém a môže sa skončiť smrťou.
Najnovšie údaje Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) ukazujú, že západonílsky vírus sa v roku 2026 rozšíril naprieč veľkou časťou kontinentu.
Do 30. septembra bolo v Európe hlásených 1 765 prípadov, pri ktorých sa ľudia nakazili priamo vo svojej krajine.
ECDC identifikovalo 202 zasiahnutých oblastí v 16 štátoch. Najviac ich je v Taliansku, Francúzsku, Grécku a Rumunsku. Len počas posledného sledovaného týždňa pribudlo 16 oblastí, v ktorých bola lokálna nákaza zaznamenaná prvýkrát v tejto sezóne.
Najviac potvrdených prípadov má Taliansko – 721. Nasleduje Grécko so 420 prípadmi, Španielsko so 131, Francúzsko so 128 a Rumunsko so 117.
Nákazu však hlásia aj Holandsko, Srbsko, Chorvátsko, Belgicko, Cyprus, Rakúsko, Kosovo, Maďarsko, Nemecko či Albánsko.
Francúzsko láme rekordy
Mimoriadne znepokojivý vývoj sledujú vedci vo Francúzsku.
Najnovšie francúzske údaje už hovoria o 145 ľudských prípadoch od konca júna, čo je najvyšší počet zaznamenaný v krajine od príchodu vírusu v 60. rokoch minulého storočia.
Nákaza sa navyše neobmedzuje iba na tradične postihnuté oblasti na juhu krajiny.
Vírus sa objavil aj severnejšie vrátane oblasti Paríža.
Francúzski odborníci upozorňujú, že po horúcom a suchom lete vytvorili septembrové dažde vhodné podmienky na ďalšiu aktivitu komárov.
Vysoké teploty zároveň urýchľujú ich vývoj aj množenie vírusu v ich organizme.
„Tento vírus je dnes arbovírusom zodpovedným za najvyšší počet úmrtí v Európe,“ upozornil podľa denníka Le Monde virológ Yannick Simonin z Univerzity v Montpellier.
Prenáša ho aj obyčajný komár
Západonílsky vírus má jednu vlastnosť, ktorá jeho šírenie v Európe uľahčuje.
Na rozdiel od niektorých iných tropických infekcií totiž nie je odkázaný iba na exotické invázne druhy komárov.
Jedným z jeho hlavných prenášačov je Culex pipiens – komár piskľavý, ktorý je v Európe bežne rozšírený.
Prirodzeným rezervoárom vírusu sú vtáky. Komár sa nakazí po prisatí na infikovaného vtáka a následne môže vírus preniesť na človeka alebo koňa.
Človek je pritom takzvaným náhodným alebo konečným hostiteľom. Bežným kontaktom medzi ľuďmi sa infekcia neprenáša.
Väčšina ľudí ani nevie, že sa nakazila
Zradnosť západonílskeho vírusu spočíva aj v tom, že obrovská časť infekcií zostane nepovšimnutá.
Približne 80 percent nakazených nemá žiadne príznaky.
U ďalšej časti sa môže rozvinúť západonílska horúčka. Objaviť sa môže zvýšená teplota alebo horúčka, bolesti hlavy a svalov, únava, nevoľnosť či kožná vyrážka.
Práve preto odborníci predpokladajú, že skutočný počet infekcií je podstatne vyšší než počet laboratórne potvrdených prípadov.
Univerzita v Montpellier upozorňuje, že bezpríznakové a mierne horúčkové formy ochorenia sa často vôbec nediagnostikujú.
U niektorých pacientov napadne mozog
Najväčšie nebezpečenstvo predstavuje malá časť infekcií.
Približne u jedného percenta nakazených môže vírus preniknúť do centrálneho nervového systému.
Výsledkom môže byť meningitída, encefalitída alebo iné závažné neurologické poškodenie.
Riziko vážneho priebehu výrazne rastie s vekom a vyššie je aj u ľudí s oslabenou imunitou.
Francúzski odborníci upozorňujú, že takáto forma ochorenia môže byť smrteľná a časť pacientov môže mať po prekonaní infekcie dlhodobé neurologické následky.
V Európe už zomreli desiatky ľudí
Tohtoročná sezóna už priniesla desiatky obetí.
Le Monde s odvolaním sa na epidemiologické údaje uvádza, že v Európe bolo v roku 2026 zaznamenaných približne 80 úmrtí spojených so západonílskym vírusom, pričom najviac pripadá na Taliansko.
Už začiatkom septembra ECDC evidovalo 61 úmrtí. V tom čase malo Taliansko 25 obetí, Grécko 24, Severné Macedónsko sedem, Rumunsko a Španielsko po dve a Holandsko jednu.
ECDC zároveň konštatovalo, že počet prípadov bol už začiatkom septembra výrazne vyšší než priemer za rovnaké obdobie predchádzajúcich desiatich rokov.
Vírus sa posúva na nové územia
Vedcov neznepokojuje iba samotný počet nakazených.
Mení sa aj mapa oblastí, v ktorých sa vírus dokáže šíriť.
ECDC upozorňuje, že Európa zažíva dlhšie a intenzívnejšie obdobia prenosu chorôb prenášaných komármi. Teplejšie podmienky umožňujú komárom zostať aktívnymi dlhšie a zároveň vytvárajú vhodnejšie prostredie pre cirkuláciu vírusov.
Tohtoročné údaje sú toho príkladom.
Holandsko zaznamenalo prvé ľudské infekcie západonílskym vírusom od roku 2020 a vírus sa objavil v oblastiach, kde predtým lokálny prenos nebol známy. Nové zasiahnuté regióny pribudli aj vo Francúzsku, Taliansku, Belgicku či Severnom Macedónsku.
Je už blízko Slovenska
Slovensko medzi 16 krajinami, ktoré k 30. septembru hlásili lokálne získané ľudské prípady v aktuálnej sezóne, nie je.
Vírus však cirkuluje v bezprostrednom okolí.
Rakúsko eviduje osem lokálne získaných prípadov a Maďarsko päť. V Maďarsku boli prípady zaznamenané vo viacerých oblastiach a koncom septembra pribudol lokálny prípad aj v župe Csongrád-Csanád.
Západonílsky vírus pritom nie je pre Slovensko neznámym patogénom. ECDC evidovalo napríklad lokálne získaný ľudský prípad na Slovensku v roku 2023 a jeden prípad aj v roku 2019.
Zaujímavé výsledky priniesol aj slovenský výskum komárov. V rámci celoslovenského monitoringu vedci v roku 2024 zachytili RNA západonílskeho vírusu v komároch druhu Culex pipiens na štyroch lokalitách. Výsledky tak potvrdili jeho prítomnosť v slovenskom prostredí.
Vakcína pre ľudí stále neexistuje
Proti západonílskemu vírusu zatiaľ neexistuje schválená vakcína pre ľudí ani špecifická antivírusová liečba.
Pri ľahšom priebehu sa liečia predovšetkým príznaky. Pacienti s neurologickými komplikáciami môžu potrebovať hospitalizáciu a intenzívnu podpornú liečbu.
Ochrana preto stojí najmä na predchádzaní bodnutiu komárom – používaní repelentov, sieťok na oknách, vhodného oblečenia a odstraňovaní stojatej vody, v ktorej sa komáre rozmnožujú.
ECDC upozorňuje, že rozširovanie západonílskeho vírusu a ďalších chorôb prenášaných komármi už nie je iba problémom južnej Európy. Kontinent preto podľa centra potrebuje posilniť sledovanie komárov aj schopnosť zasiahnuť v oblastiach, kde sa nákazy objavia.
A hoci s príchodom chladnejšieho počasia aktivita komárov postupne klesá, tohtoročná európska sezóna ukázala, že hranice výskytu západonílskeho vírusu sa posúvajú.
