BRATISLAVA - Na povrch vyšli alarmujúce zistenia o kvalite ovzdušia v Európe. Takmer polovica obyvateľov bola vystavená zlým až extrémne zlým hodnotám prízemného ozónu. Ukázala to nová analýza služby Copernicus Atmosphere Monitoring Service (CAMS), ktorá hodnotila situáciu počas prvých ôsmich mesiacov tohto roka. Za problémom boli aj tohtoročné vlny horúčav, ktoré vytvorili vhodné podmienky na vznik a hromadenie ozónu pri zemskom povrchu.
Nová analýza CAMS Atmosphere Watch 2026, ktorú 30. septembra zverejnila služba Copernicus Atmosphere Monitoring Service, prináša pohľad na stav ovzdušia vo svete počas prvých ôsmich mesiacov roka. Zameriava sa najmä na tri javy, ktoré môžu výrazne ovplyvňovať kvalitu vzduchu – prízemný ozón, dym z rozsiahlych požiarov a púštny prach.
Podľa Copernicusu bolo v tomto období takmer 40 percent svetovej populácie vystavených extrémne vysokým úrovniam prízemného ozónu. V Európe sa pritom so zlými, veľmi zlými alebo extrémne zlými hodnotami stretla približne polovica obyvateľov.
Európa čelila výraznému problému
Prízemný ozón je sekundárna znečisťujúca látka, ktorá nevzniká priamo vypúšťaním do ovzdušia. Tvorí sa chemickými reakciami medzi znečisťujúcimi látkami, najmä oxidmi dusíka a prchavými organickými zlúčeninami, ktoré prebiehajú za prítomnosti slnečného žiarenia a vysokých teplôt.
Práve počasie preto zohráva pri jeho vzniku významnú úlohu. CAMS upozorňuje, že opakované a intenzívne letné horúčavy v Európe v roku 2026 vytvorili podmienky, ktoré podporovali tvorbu ozónu. Jeho koncentrácie následne zostávali vysoké aj počas dlhších období stabilného, teplého počasia.
Analýza zároveň ukazuje, že situácia sa netýkala iba veľkých miest či priemyselných oblastí. Ozón sa môže v atmosfére prenášať na veľké vzdialenosti a jeho zvýšené koncentrácie sa tak môžu objaviť aj v oblastiach, ktoré samy nevytvárajú veľké množstvo znečisťujúcich látok potrebných na jeho vznik. CAMS hovorí o cezhraničnom charaktere problému.
Horúčavy a znečistenie sa spojili
Podľa Copernicusu sa v prvých ôsmich mesiacoch roka v mnohých častiach sveta spojili extrémne teploty so znečistením spôsobeným ľudskou činnosťou. Výsledkom boli vysoké koncentrácie prízemného ozónu.
Najviac zasiahnutou oblasťou bola Ázia. Až deväť z desiatich jej obyvateľov bolo vystavených zlým, veľmi zlým alebo extrémne zlým úrovniam ozónu. V Severnej Amerike sa problém týkal viac ako dvoch tretín populácie, zatiaľ čo v Európe približne polovice obyvateľov. Naopak, podľa CAMS mala Oceánia najnižšiu expozíciu. Všetci jej obyvatelia boli vystavení iba dobrým alebo prijateľným úrovniam prízemného ozónu.
Medzi mestá s najvyššou expozíciou patrili podľa analýzy napríklad Miláno, Dillí, Káhira, Mexico City či Rio de Janeiro. Copernicus zároveň upozorňuje, že samotné mesto nemusí byť zdrojom všetkého znečistenia – ozón a jeho prekurzory sa môžu presúvať medzi regiónmi a dokonca aj medzi kontinentmi.
Znečistenie nepozná hranice
Práve cezhraničný prenos znečistenia patrí medzi hlavné témy novej analýzy. Dym z požiarov, emisie zo spaľovania biomasy či prach zo Sahary sa môžu dostať tisíce kilometrov od miesta svojho vzniku. CAMS napríklad zaznamenal, že dym z požiarov v Severnej Amerike v priebehu roka prekročil Atlantický oceán a dostal sa aj do niektorých častí Európy. Do južných oblastí Európy sa zároveň opakovane dostával saharský prach.
Situáciu navyše komplikovali rozsiahle požiare. Tie neuvoľňujú iba jemné prachové častice PM2,5, ale aj oxidy dusíka a prchavé organické zlúčeniny, ktoré môžu prispievať k ďalšej tvorbe prízemného ozónu. CAMS preto upozorňuje na prepojenie medzi horúčavami, požiarmi a kvalitou ovzdušia.
Ozón nie je to isté ako ochranná ozónová vrstva
CAMP zároveň upozorňuje, že si netreba zamieňať prízemný ozón s ozónom vo vyšších vrstvách atmosféry. Stratosférická ozónová vrstva chráni Zem pred škodlivým ultrafialovým žiarením, zatiaľ čo ozón pri zemskom povrchu je znečisťujúca látka.
Pri zvýšených koncentráciách môže prízemný ozón poškodzovať ľudské zdravie, ekosystémy aj poľnohospodárske plodiny. CAMS uvádza, že dlhodobá alebo opakovaná expozícia predstavuje zdravotné riziko a môže poškodzovať dýchací systém.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je odporúčaným cieľom pre dlhodobejšiu expozíciu počas ozónovej sezóny hodnota 60 mikrogramov na kubický meter. Pri krátkodobej expozícii WHO odporúča, aby maximálny denný osemhodinový priemer neprekračoval 100 mikrogramov na kubický meter. CAMS zároveň upozorňuje, že mnohé oblasti severnej pologule vrátane častí Európy mali problém tieto hodnoty počas tohtoročných horúčav dodržať.
Problém môže byť ešte výraznejší
Riaditeľka Copernicus Atmosphere Monitoring Service Laurence Rouil v súvislosti s analýzou upozornila, že znečistenie ozónom ukazuje úzke prepojenie medzi atmosférou, klimatickými podmienkami, zdravím ľudí a fungovaním ekosystémov. Podľa nej môže byť problém s rastúcimi teplotami ešte zložitejší, keďže častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav vytvárajú vhodnejšie podmienky na tvorbu prízemného ozónu.
CAMS zároveň upozorňuje, že napriek dlhodobému poklesu emisií viacerých hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe zostáva ozón problémom. Pri jeho výskyte totiž zohrávajú úlohu nielen lokálne emisie, ale aj meteorologické podmienky a prenos znečistenia na veľké vzdialenosti.
