PRAHA – Rusko by mohlo už v najbližších mesiacoch preveriť, ako dokáže NATO reagovať na vojenskú provokáciu. Šéf českej kontrarozviedky Michal Koudelka nevylučuje ani obmedzený vpád na územie niektorého z členských štátov. Predstavitelia ďalších európskych spravodajských služieb zároveň varujú pred pribúdajúcimi sabotážami. Nie všetci však považujú otvorený útok za bezprostrednú hrozbu.
Koudelka nevylučuje ani vpád na územie NATO
Riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka poskytol britskému denníku The Guardian rozhovor v sídle svojej organizácie v Prahe. Hovoril v ňom o možnostiach, ktorými by sa Moskva mohla pokúsiť preveriť odhodlanie Severoatlantickej aliancie.
Podľa Koudelku nemusí zostať iba pri narúšaní vzdušného priestoru dronmi. Jedným z možných scenárov je aj vojenská operácia menšieho rozsahu na území členského štátu NATO, ktorý susedí s Ruskom.
„Je to možné. Mohlo by ísť o obmedzený vpád, provokácie pod falošnou vlajkou alebo rozsiahlu kampaň na ovplyvňovanie verejnej mienky,“ povedal.
Takýto vývoj by podľa neho mohol nastať v horizonte „mesiacov, nie rokov“. Zároveň však dodal, že mnohí ľudia robia všetko, čo je v ich silách, aby sa podobnému scenáru podarilo zabrániť.
Koudelka opisoval možné podoby ruskej provokácie a časový horizont, v ktorom ju nemožno vylúčiť.
Tusk hovorí o útokoch dronmi a raketami
Varovanie českého spravodajského šéfa prichádza krátko po vyjadreniach poľského premiéra Donalda Tuska. Ten 17. septembra informoval poslancov Sejmu, že podľa spravodajských poznatkov existujú ruské plány na hybridné útoky proti krajinám podporujúcim Ukrajinu vrátane Poľska.
Útoky by podľa neho mohli zahŕňať drony alebo rakety. Moskva by ich následne mohla označovať za nehody či náhodné incidenty, aby oslabila ochotu spojencov reagovať spoločne.
„Existuje skutočné riziko, že drony alebo iné typy projektilov môžu byť vyslané na územie jednej či viacerých krajín NATO na východnom krídle a môžu dokonca spôsobiť škody,“ upozornil Tusk podľa denníka The Guardian.
Poľský premiér vysvetlil, že cieľom takéhoto postupu by mohlo byť presvedčiť členov Aliancie, že článok 5 Severoatlantickej zmluvy je skôr teoretickým než praktickým záväzkom.
Článok 5 stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členom sa považuje za útok proti všetkým. Neznamená však automaticky, že každý štát musí okamžite vstúpiť do vojny rovnakým spôsobom. Spojenci prijímajú opatrenia, ktoré považujú za potrebné, vrátane možného použitia ozbrojenej sily.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil Tuskove varovanie za opodstatnené a dobre podložené. V piatok sa v Paríži uskutočnilo mimoriadne rokovanie politických predstaviteľov, na ktorom sa diskutovalo aj o spravodajských informáciách týkajúcich sa rastúcej hrozby zo strany Ruska.
Lotyšský spravodajca: Bezprostredný útok zatiaľ nevidíme
The Guardian počas uplynulého týždňa hovoril s tromi šéfmi európskych spravodajských služieb. Okrem Koudelku oslovil riaditeľa lotyšskej Štátnej bezpečnostnej služby Normundsa Mežvietsa a šéfa švédskej vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby Thomasa Nilssona.
Mežviets upozornil, že situáciu treba hodnotiť bez zbytočnej paniky.
„Nevidíme náznaky bezprostredného útoku,“ povedal britskému denníku v sídle svojej služby v Rige.
Pripustil, že existujú signály o ruských prípravách na rozhodnejšie kroky v Európe. Nie je však podľa neho jasné, či Moskva pripravuje konkrétnu vojenskú operáciu, alebo sa snaží predovšetkým šíriť strach a neistotu.
„Stále zostáva otvorenou otázkou, či majú priame a konkrétne plány, alebo je to len súčasť ich celkovej snahy vyvolávať strach a neistotu v západnej spoločnosti,“ vysvetlil.
Lotyšský spravodajca zároveň pripomenul, že Rusko má značnú časť svojich vojenských zdrojov viazanú vo vojne proti Ukrajine.
Pred šírením paniky varoval aj generálny tajomník estónskeho ministerstva zahraničných vecí Jonatan Vseviov. V sobotu reagoval na obavy, ktoré sa šírili na sociálnych sieťach.
„Ak bude dôvod obávať sa útoku, buďte si istí, že to jasne povieme. Dovtedy zachovajte pokoj, pokračujte vo svojej práci a podporujte Ukrajinu,“ odkázal.
Moskva chce podľa Koudelku oslabiť podporu Ukrajiny
Český šéf kontrarozviedky opísal súčasnú ruskú taktiku výrazom „eskalovať s cieľom dosiahnuť deeskaláciu“.
Podľa jeho hodnotenia sa Kremeľ pokúša stupňovať napätie a zasahovať slabé miesta západných spoločností. Očakáva, že európske štáty pod tlakom bezpečnostných hrozieb ustúpia a obmedzia pomoc Ukrajine.
„Veria, že ak budú dostatočne stupňovať napätie, európske krajiny sa rozhodnú Ukrajinu nepodporovať,“ povedal Koudelka.
Takýto tlak môže mať podľa spravodajských predstaviteľov rôzne podoby – od informačných operácií cez sabotáže až po incidenty, ktoré preverujú reakciu bezpečnostných zložiek a politických predstaviteľov.
Kremeľ reaguje
Kremeľ tvrdenia o prípravách útoku na NATO odmieta. Jeho hovorca Dmitrij Peskov po nedávnej návšteve šéfa americkej CIA Johna Ratcliffa v Moskve vyhlásil, že správy o ruskom útoku nezodpovedajú realite ani zámerom Ruskej federácie.
The Guardian
Sabotéri sa podľa spravodajcov zameriavajú na nové ciele
V jednej veci sa Koudelka, Mežviets a Nilsson zhodujú: ruská sabotážna kampaň v Európe sa podľa nich môže v nasledujúcich mesiacoch zintenzívniť.
Lotyšský spravodajca upozornil, že sa mení aj výber cieľov. Kým predchádzajúce sabotáže a podpaľačské útoky mali podľa jeho hodnotenia často vyvolávať všeobecnú paniku, teraz sa pozornosť presúva na objekty spojené s pomocou Ukrajine.
„Vidíme, že sa zameriavajú na železničnú infraštruktúru a infraštruktúru podporujúcu Ukrajinu. Teraz pozorujeme posun k cieľom v obrannom priemysle,“ povedal Mežviets.
Útok na takýto objekt by podľa neho mohol naraz narušiť dodávky pomoci a vyvolať strach medzi obyvateľmi.
Ozbrojený dron pri letisku označil za zlom
Šéf švédskej vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby Thomas Nilsson poukázal na nedávny incident s ozbrojeným dronom pri letisku v nemeckom Lipsku, ktorý tamojšie úrady vyšetrujú.
„Poslať ozbrojený dron na rušné letisko uprostred Európy... Ak dôjde k útokom, ktoré môžu spôsobiť straty na životoch alebo zničenie kritickej infraštruktúry s obrovským dosahom na spoločnosť, považujem to za zásadnú zmenu,“ povedal.
Nilsson sa domnieva, že Moskva sa sabotážami usiluje oslabiť podporu Ukrajiny, vyvolávať rozpory medzi spojencami a znepokojovať európske obyvateľstvo.
Podľa neho by Rusku vyhovovalo, keby členské štáty NATO viedli nekonečné diskusie o konzultáciách podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy, ale nedospeli ku konkrétnym krokom.
Tajné služby musia preverovať aj obyčajné požiare
Koudelka upozornil aj na menej viditeľný dôsledok sabotážnej kampane. Bezpečnostné zložky musia venovať čas a personál preverovaniu incidentov, pri ktorých sa napokon môže ukázať, že s cudzou spravodajskou službou vôbec nesúvisia.
„Teraz musia spravodajské služby vyšetrovať každý požiar alebo každú poruchu ako možný teroristický útok. A to je pre nich dobrý výsledok,“ povedal o ruskej taktike.
Aj neistota o pôvode jednotlivých udalostí tak podľa neho zaťažuje bezpečnostné inštitúcie.
Rozhovory troch spravodajských predstaviteľov preto neprinášajú jednotnú predpoveď, že Rusko v konkrétnom termíne zaútočí na NATO. Ukazujú však, že európske bezpečnostné služby počítajú s viacerými možnosťami eskalácie – od sabotáží a dronových incidentov až po obmedzenú vojenskú provokáciu.
