VARŠAVA – Keď sa v noci rozozvučia sirény a na mobile sa objaví varovanie pred útokom zo vzduchu, človek má na rozhodnutie často iba niekoľko minút. Mnohí by automaticky zamierili do pivnice bytového domu. Poľský bezpečnostný expert však upozorňuje, že práve toto rozhodnutie môže byť v určitých situáciách osudné. Vysvetlil, čo musí spĺňať skutočný úkryt a prečo samotné varovné sirény nestačia.
Pivnica nemusí byť bezpečným úkrytom
Predstava je jednoduchá: čím hlbšie pod zemou sa človek ukryje, tým väčšiu má šancu prežiť. Pri útoku však podľa bezpečnostného experta Grzegorza Cieślaka nemusí platiť.
Odborník z poľskej Univerzity Civitas v podcaste Granice Bezpieczeństwa upozornil, že bežná pivnica v bytovom dome nie je automaticky protileteckým krytom.
„Zísť do pivnice takéhoto paneláka? Nič hlúpejšie neexistuje,“ vyhlásil v rozhovore pre poľský denník Fakt.
Problém podľa neho nastáva najmä vtedy, keď podzemné priestory nemajú konštrukciu schopnú odolať zrúteniu budovy. Ak sa nad nimi prepadnú stropy a ďalšie časti domu, ľudia môžu zostať uväznení pod troskami.
Rovnako dôležité je vetranie. Ak pivnica nemá nezávislý prívod vzduchu, môže sa z nej v prípade rozsiahleho poškodenia budovy stať pasca.
Nebezpečenstvo sa nekončí samotným výbuchom
Cieślak upozornil aj na situáciu, keď po zásahu vypukne v bytovom dome požiar.
„Požiar na prízemí, prvom alebo druhom poschodí nám odčerpá kyslík z pivnice a my zomrieme v dôsledku hypoxie,“ vysvetlil. Hypoxia znamená nedostatočné zásobovanie organizmu kyslíkom. Pri požiari navyše hrozí aj otrava splodinami horenia.
Expert preto odmieta predstavu, že akákoľvek pivnica predstavuje bezpečné riešenie bez ohľadu na jej technický stav.
To však neznamená, že pri každom leteckom poplachu treba vybehnúť z domu. Bezpečný postup závisí od konkrétneho ohrozenia, dostupnosti schváleného úkrytu a pokynov záchranných zložiek. Ak už útok prebieha, presun na otvorené priestranstvo môže človeka vystaviť ďalšiemu nebezpečenstvu.
Ani po opustení budovy nie je človek v bezpečí
Ak príslušné orgány nariadia evakuáciu poškodenej budovy, podľa Cieślaka nestačí iba vyjsť pred vchod.
„Keď vychádzame z budovy, vzdiaľme sa od nej, pretože z nej budú odpadávať rôzne časti,“ upozornil. Spomenul napríklad odkvapové žľaby, zateplenie či kusy betónovej fasády.
Pri výbere úkrytu je podľa neho podstatné predovšetkým to, či dokáže chrániť pred tlakovou vlnou a úlomkami. Nemusí ísť nevyhnutne o hlboký podzemný bunker, musí však byť na tento účel vhodne navrhnutý a vybavený.
Siréna zaznie. Čo však znamená?
Poľský odborník otvoril aj ďalší problém: samotný zvuk alarmu podľa neho nestačí, ak ľudia nevedia, pred čím ich varuje.
Rovnaký signál si totiž môžu spojiť s rôznymi nebezpečenstvami. Inak treba reagovať pri povodni, veľkom požiari, úniku nebezpečných látok a inak pri leteckom útoku.
„Signál, ktorý nám hovorí, že existuje nebezpečenstvo, ale nevysvetľuje aké, je iba polovicou procesu,“ povedal Cieślak.
Obyvateľstvo by podľa neho malo spolu s varovaním dostať aj jasné pokyny, čo má bezprostredne urobiť.
„Prestaňme ľudí klamať“
Cieślak kritizoval aj predstavu, že úrady by mali niektoré informácie zatajovať, aby medzi obyvateľmi nevypukla panika.
Podľa neho je dôležitejšie vysvetliť ľuďom skutočnú povahu nebezpečenstva a umožniť im pripraviť sa.
„Poliaci sú inteligentní. Prestaňme predstierať, že robíme niečo dobré, keď máme tajné informácie a nepovieme ich, aby nikto nepanikáril,“ vyhlásil.
Človek, ktorý vie, čo mu hrozí, si podľa experta dokáže vopred overiť, aké možnosti ochrany má k dispozícii a či sú dostatočné.
Jeho odkaz je preto širší než samotné varovanie pred pivnicami: o vhodnom úkryte treba premýšľať vopred, nie až vo chvíli, keď zaznie poplach.
