BRATISLAVA – Jadrová vojna, ničivá pandémia či kolaps elektrických sietí. Absolútne bezpečné miesto na Zemi neexistuje, no vedci vytipovali krajiny, ktoré by mali pri globálnej katastrofe najlepšie predpoklady na zvládnutie jej následkov. Do popredia sa dostali najmä Austrália a Nový Zéland.
Štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Global Challenges skúmala odolnosť krajín voči trom skupinám globálnych hrozieb – náhlemu úbytku slnečného žiarenia, kolapsu globálnej infraštruktúry a biologickým hrozbám. Vedci pritom nehodnotili iba geografickú polohu. Dôležitá je aj schopnosť krajiny zabezpečiť si potraviny, energiu, zdravotnú starostlivosť a fungovanie spoločnosti.
Najlepšie predpoklady podľa analyzovaných dôkazov vykazuje Austrália. Pomáha jej veľká rozloha, poľnohospodárska produkcia, energetická infraštruktúra aj geografická izolácia. Výhodou môže byť tiež poloha na južnej pologuli, ktorá by pri niektorých katastrofických scenároch mohla čeliť menším následkom. Veľmi dobre vychádza aj Nový Zéland. Ten ťaží z ešte výraznejšej izolácie a vlastnej poľnohospodárskej produkcie. Jeho slabinou je však menšia priemyselná základňa a väčšia závislosť od zahraničného obchodu.
Čo ak príde jadrová vojna?
Pri rozsiahlej jadrovej vojne by nešlo iba o bezprostredné následky výbuchov. Obrovské množstvo sadzí vzniknutých pri požiaroch by mohlo výrazne obmedziť množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na Zem. Nasledovať by mohli zmeny teplôt a zrážok a dramatický pokles poľnohospodárskej produkcie. Takýto scenár by následne zasiahol aj globálny obchod s potravinami.
Práve tu získavajú Austrália a Nový Zéland výraznú výhodu. Južná pologuľa by podľa skúmanej literatúry mohla byť menej zasiahnutá niektorými dôsledkami jadrovej vojny než severná. Zároveň sú tieto krajiny vzdialené od hlavných jadrových mocností a veľkých geopolitických centier. Austrália však má aj jednu významnú nevýhodu – vzhľadom na spojenectvo so Spojenými štátmi by mohla byť v prípade niektorých jadrových konfliktov považovaná za významnejší cieľ.
Izolácia pred pandémiou
Geografická izolácia by zároveň pomohla pri pandémii, keďže ostrovné krajiny dokážu jednoduchšie kontrolovať vstup na svoje územie. Autori zároveň upozorňujú, že pri zvládaní pandémie zohrávajú významnú úlohu aj kvalita zdravotníctva, fungovanie štátu, dôvera obyvateľov a schopnosť rýchlo prijímať opatrenia.
Austrália a Nový Zéland spĺňajú viacero týchto podmienok. Obe sú demokratické, majú relatívne nízku mieru nerovnosti, kvalitnú zdravotnú starostlivosť a zároveň dokážu účinne kontrolovať svoje hranice.
Bezpečný úkryt neexistuje
Štúdia napokon prináša dôležitú brzdu voči predstave, že niekde na Zemi existuje dokonalý „bezpečný prístav“. Autori priamo upozorňujú, že neexistuje krajina, ktorá by bola odolná voči všetkým typom globálnych katastrof.
Vedci preto uvádzajú, že odolnosť voči globálnym katastrofám nie je iba otázkou toho, kam utiecť. Rovnako dôležité je, ako je spoločnosť pripravená, aké má zásoby, zdravotníctvo, energetiku, potravinovú produkciu, fungovanie štátu a či dokáže spolupracovať s ostatnými krajinami. A práve preto podľa autorov platí jednoduchý záver: na Zemi neexistuje miesto, kde by sme boli pred globálnou katastrofou úplne v bezpečí.
