MIMORIADNY ONLINE Rusko chystá sabotáž v Dánsku: Terčom sú firmy pomáhajúce Ukrajine

Naživo z Ukrajiny

ONLINE

Načítať nové správy

20:58 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj očakáva, že v nasledujúcich dňoch do Kyjeva po prvý raz pricestujú osobitní vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa s cieľom obnoviť úsilie o ukončenie ruskej invázie. Informuje o tom agentúra AFP.

19:30 Rusko zasiahlo závod Coca-Cola, šesť ľudí utrpelo zranenia pri ôsmom dni útokov na Kyjev za sebou. Miestne kanály na Telegrame a poslanec Olexij Hončarenko informovali, že závod Coca-Cola v meste Brovary bol poškodený.

15:53 Ruský letecký útok vo štvrtok poškodil veľký farmaceutický sklad v ukrajinskom meste Boryspil neďaleko Kyjeva, uviedli miestne médiá. Informuje o tom agentúra DPA. Spravodajský portál Ukrajinska pravda napísal, že objekt patril medzi najväčšie špecializované farmaceutické sklady v krajine. Šéf kyjevskej správy Tymur Tkačenko v príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedol, že pri útoku utrpela zranenia jedna osoba. Neposkytol však žiadne bližšie informácie.

Agentúra DPA konštatuje, že ruské ozbrojené sily zintenzívnili útoky na ukrajinské distribučné centrá potravín, chladiarenské sklady, expedičné centrá internetových predajcov a obchody s tovarom pre domácich majstrov. Ukrajina zase útočila na viaceré distribučné centrá patriace ruským internetovým predajcom Wildberries a Ozon. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spresnil, že ruské letecké útoky zasiahli počas noci 13 regiónov. V Odeskej oblasti sa zranilo 17 ľudí. „V mnohých mestách a obciach sa letecké poplachy prakticky nezastavujú pre hrozbu ruských dronových útokov s prúdovým pohonom,“ napísal Zelenskyj na sociálnych sieťach.

13:47 Moskovské letiská rušia lety po Zelenského varovaní pred „zatvoreným nebom“. „Boli zavedené dočasné obmedzenia príletov a odletov lietadiel,“ uviedla ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviatsia).

13:33 Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski vo štvrtok označil Rusko za jednu z najvážnejších hrozieb pre bezpečnosť Európy i celého svetového poriadku a vyzval na sprísnenie opatrení voči ruským diplomatom a občanom. Vyjadril sa tak na tlačovej konferencii pri príležitosti 35. výročia vzniku Weimarského trojuholníka, ktorý združuje Poľsko, Nemecko a Francúzsko.

„Putinovo Rusko zostáva jednou z najvážnejších hrozieb bezpečnosti nielen pre Európu, ale pre celý svetový poriadok. Jeho cieľom je trvalé zničenie európskej bezpečnostnej architektúry a vytvorenie medzinárodných vzťahov založených na dominancii, nie na spolupráci,“ povedal. Šéf poľskej diplomacie poukázal na to, že Poľsko podporuje Ukrajinu a spolu s Nemeckom a Francúzskom považuje jej suverenitu za podmienku bezpečnosti Európy.

13:14 Obyvatelia ruských regiónov sa vo zvýšenej miere obracajú na aktivistov za ľudské práva pre nútené zadržiavanie a nátlak podpísať zmluvu s ministerstvom obrany. Takýto spôsob skrytej mobilizácie pre web Viorstka potvrdili organizácie Škola brancov, Choď lesom a Výzva k svedomiu, píše o tom denník The Moscow Times. „Vo väčšine sťažností, ktoré dostávame, ľudia výslovne uvádzajú, že obeťami sú muži zo zraniteľných sociálnych skupín. Tí, ktorí majú problémy s alkoholom, drogami alebo duševným zdravím, ako aj starší alebo fyzicky chorí, osamelí alebo ak mali právne problémy,“ poznamenal vedúci právneho oddelenia Školy brancov Timofej Vaskin.

Organizácia Choď lesom uviedla prípad muža v Novorossijsku, ktorého odviedli na policajnú stanicu, zbili, podstrčili mu drogy a prinútili podpísať zmluvu. V Udmurtsku bol muž po prepustení z psychiatrickej liečebne poslaný do Doneckej oblasti na Ukrajine. „(Úrady) vedia, kto má dlhy, kto je vyšetrovaný, kto nedávno prišiel o vodičský preukaz a zameriavajú sa práve na týchto ľudí,“ poznamenal Grigorij Sverdlin.

12:57 Rusko čoskoro obnoví zostávajúce kapacity na spracovanie ropy, ktoré boli vyradené z prevádzky ukrajinskými dronovými útokmi. Zároveň odpovie vlastnými útokmi. Na každoročnej ekonomicko-politickej konferencii nazvanej Východné ekonomické fórum to dnes v prejave uviedol ruský prezident Vladimír Putin. Informuje o tom agentúra Reuters. "Opravy postupujú pomerne rýchlo. Myslím, že zvyšných desať percent obnovíme veľmi skoro," povedal Putin.

12:32 Ruský prezident Vladimír Putin dnes vyhlásil, že existuje šanca na mierovú dohodu, ktorá by ukončila vojnu Ruska proti Ukrajine pokračujúcu piaty rok. Zároveň znovu obvinil Kyjev zo "štátneho terorizmu" kvôli ukrajinskému varovaniu pred rizikami, ktoré hrozia civilným lietadlám v ruskom vzdušnom priestore. Putin podľa tlačových agentúr tiež uviedol, že medzi Ruskom a Ukrajinou pokračujú kontakty, a to predovšetkým prostredníctvom zvláštnych služieb.

"Teraz je ťažké povedať, nakoľko (tieto kontakty) povedú k mierovej dohode, vzhľadom na vyhlásenia, aké sme v poslednej dobe počuli od najvyšších predstaviteľov Ukrajiny. Ale kontakty skutočne sú, pokračujú a to hlavne prostredníctvom zvláštnych služieb," povedal Putin.

Mnoho krajín, vrátane Spojených štátov a Číny, je pripravených mierové urovnanie podporiť, poznamenal ruský prezident. "Problém však nakoniec musia vyriešiť krajiny zapojené do konfliktu, a to je Rusko a Ukrajina. To je správny prístup. Napriek tomu sme vďační všetkým, ktorí sa snažia prispieť k urovnaniu. Existuje nejaká šanca? Podľa môjho názoru áno, existuje," povedal na ekonomickom fóre vo Vladivostoku na ruskom Ďalekom východe.

12:01 Cesta k novému mieru v Európe vedie len cez podporu Ukrajiny a tlak na Rusko. Na tlačovej konferencii po rokovaní s kolegami z Francúzska a Nemecka to dnes vo Weimare povedal nemecký minister zahraničia Johann Wadephul. Hybridný útok na letisku pri Lipsku podľa neho Nemcom znova ukázal, že ruská agresia sa nezastaví na žiadnej hranici.

"Cesta k novému mieru v Európe môže viesť len napriek rozhodnej podpore Ukrajiny a dôslednému tlaku na Moskvu," povedal Wadephul a zdôraznil, že Ukrajinu môže s podporou trojice krajín weimarského trojuholníka ďalej počítať. Augustový pokus o bombový útok na východonemecké letisko Lipsko/Halle podľa ministra Nemcom znovu ukázal, "ako málo ruskú agresiu zaujímajú hranice". Dodal, že ju nezastaví Bug, Odra ani Rýn, teda tri rieky, ktoré tvoria časti východných hraníc Poľska, Nemecka a Francúzska.

11:47 Ruské útoky dronov zamerané na západné regióny Ukrajiny si vyžiadali 5 obetí a 67 zranení. Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ruské útoky spôsobili cez noc škody v 13 oblastiach, pričom v mnohých mestách a obciach zostali dlhodobo aktívne výstrahy pred náletmi kvôli hrozbe dronov s prúdovým pohonom.

10:53 Toto sú orientačné odhady bojových strát Ruska k 3. septembru podľa Ozbrojených síl Ukrajiny.

9:20 Ukrajinský dobrovoľník, ktorý tvrdil, že ho FSB vydierala, sa po ceste do Ruska vracia domov. „S vašou podporou sa môžete vrátiť aj z miesta, odkiaľ sa zdá byť návrat nemožný,“ napísal na Instagrame Mychajlo Puryšev, ktorý v auguste cestoval do Moskvy.

9:07 Rubio po týždni ruských útokov na Kyjev hovorí, že licencie na systémy Patriot pre Ukrajinu „sa práve rokujú“. „Zvyšovanie produkcie... je niečo, čo trvá niekoľko rokov,“ varoval Rubio a povedal, že licencie „nevyriešia krátkodobý problém“.

8:40 Na jar ruské vojenské vedenie sľúbilo Vladimirovi Putinovi, že do jesene ovládne celý Donbas. On sám v júli opakovane vyhlásil, že víťazstvo je na spadnutie. S blížiacou sa jeseňou sa splnenie sľubu ukazuje ako ilúzia, píše o tom denník The Moscow Times a najnovšej analýzy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). V lete preto podľa agentúry Bloomberg velenie svoj sľub upravilo do zimy.

Odhady ruských strát navyše už druhý mesiac po sebe presiahli 40.000 vojakov, uvádza ISW. V auguste bolo na fronte zabitých a zranených odhadom 42.020 ľudí a v júli 42.860. Vzhľadom na spomalenie postupu ruská armáda v priemere „stratila“ 465 vojakov na dobytie každého štvorcového kilometra na Ukrajine. Rusko tiež nemá dostatok nových zmluvných vojakov, ktorí by nahradili súčasné straty, „a zostáva nejasné, ako dlho si vojaci dokážu udržať súčasné tempo postupu... bez nejakej formy mobilizácie“.

8:23 Nórsko zaistilo ruskú loď v mene ukrajinského Naftogazu. Zaistenie ruskej štátnej lode Profesor Molčanov v Osle je súčasťou globálneho úsilia prinútiť Rusko zaplatiť za nezákonné prevzatie majetku Naftogazu počas okupácie Krymu.

7:54 Ruské letecké útoky dnes skoro ráno zranili v ukrajinskom prístave Odesa 17 ľudí, vrátane troch detí, a poškodili 21-poschodový obytný dom, napísal na sociálnej sieti Telegram náčelník mestskej vojenskej správy Serhij Lysak. Terčom útokov sa podľa agentúry Reuters v stredu večer stala aj metropola Kyjev.

Údery poškodili byty na 10. až 17. poschodí aj vozidlá, napísal Lysak v príspevku, ktorý odprevadil fotografiami domu s vyrazenými oknami, črepov na ulici a rozbitého čelného skla vozidla. Pracovníci komunálnych služieb podľa neho následky útokov odstraňujú. "Boli zriadené operačné štáby, kde môžu obyvatelia získať potrebnú pomoc a poradenstvo," dodal šéf odeskej vojenskej správy.

7:20 Zelenskyj uviedol, že niektoré letecké spoločnosti zastavili lety do Ruska po hrozbe dronu zo strany Ukrajiny. „Dostali sme informácie, že prvé letecké spoločnosti začali po našom oznámení odmietať lety na ruské letiská.“

7:03 Estónsky minister obrany rezignuje po tom, čo premrhal 70 miliónov eur na chybnú muníciu pre Ukrajinu. „Aj keď minister nepočíta ponožky a náboje (ani) zmluvné rokovania... musím prevziať politickú zodpovednosť,“ povedal Hanno Pevkur.

6:40 Kyjevom otriasli výbuchy počas siedmej noci po sebe, počas ktorej boli ruské útoky zaznamenané rusky. Podľa reportérov Kyiv Independent na mieste bolo v hlavnom meste počuť výbuchy krátko pred 23:00 miestneho času. Zvuk výbuchu naznačoval, že bol zasiahnutý cieľ.

6:02 Dánske úrady odhalili plány a prípravy na ruskú sabotáž v Dánsku. Medzi cieľmi sú firmy pôsobiace v obrannom priemysle s väzbami na vojenskú pomoc na Ukrajine. Povedal to denníku Berlingský šéf dánskej kontrarozviedky (PET) Emil Gräsholm.

"Hlavným cieľom je zastaviť konkrétne dodávky pre ukrajinskú obranu," povedal Gräsholm. "Zároveň nás chcú zastrašiť, aby sme prestali podporovať Ukrajincov a neposilňovali naše vlastné obranné schopnosti," dodal.

ICAO po varovaniach Ukrajiny vyzvalo na bezpečnosť civilného letectva

Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) vyzvala v stredu svoje členské štáty, aby zaistili bezpečnosť civilných lietadiel. Stanovisko zverejnila po tom, ako Ukrajina tomuto úradu OSN povedala, že ruský vzdušný priestor nie je počas vojny bezpečný. Informovala o tom agentúra APF.

„K vojenským technológiám ohrozujúcim civilné letectvo patria zbraňové systémy dlhého dosahu, bezpilotné lietadlá, rušenie rádiových frekvencií globálneho navigačného satelitného systému a pokročilé systémy protivzdušnej obrany,“ uviedla ICAO bez spomenutia konkrétnej krajiny.

Organizácia zároveň zopakovala výzvu na „silnejšie záväzky všetkých členských štátov chrániť civilné lietadlá pred všetkými rizikami pochádzajúcimi zo zón konfliktu“. Hrozba, že sa stanú terčom útoku alebo sa ocitnú v krížovej paľbe, sa podľa nej zvyšuje.

Ukrajina v stredu v oficiálnom oznámení pre ICAO uviedla, že vzdušný priestor Ruska „nie je bezpečný“. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj deň predtým upozornil, že vzdušný priestor Ruska bude vzhľadom na vojenské drony Kyjeva počas vojny „absolútne nebezpečný“. „Ukrajina si neželá, aby prišli o život nevinní ľudia. Preto našich partnerov varujeme: bezpečné dni na ruskej oblohe sa skončili,“ vyhlásil Zelenskyj. Zdôraznil, že civilné lietadlá nie sú cieľom, no „na oblohe hemžiacej sa dronmi“ pre nich nie je miesto. Označil to za primeranú odpoveď na „želanie Ruska predlžovať vojnu“.

Ruský letecký úrad, ktorý pravidelne uzaviera letiská v reakcii na ukrajinské dronové útoky, označil varovania z Kyjeva za neoprávnené a „neplatné“. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Zelenského vyjadrenia sú „vyhlásením štátneho terorizmu“, na ktorý bude Moskva reagovať. V Rusku pravidelne uzatvárajú letiská v reakcii na ukrajinské dronové útoky, pripomína AFP. Ukrajinský vzdušný priestor je uzavretý pre civilnú dopravu od ruskej invázie z februára 2022.

Rusko sa snaží v Európe zasiať nedôveru a vyvolať rozpory

Rusko si uvedomuje, že nemôže podniknúť priamy ozbrojený útok proti krajinám NATO, a preto sa snaží vykonávať aktivity, ktoré sú pod úrovňou vojenskej agresie. Má na to celý arzenál prostriedkov, pri ktorých je ťažké až priam nemožné pripísať mu zodpovednosť. V stredajšom rozhovore pre americkú stanicu CNN to vyhlásil český prezident Petr Pavel.

„Rusko sa snaží vytvoriť atmosféru nedôvery voči inštitúciám, vyvolať rozpory medzi krajinami a odradiť ich od podpory Ukrajiny a nepriateľských postojov voči Rusku,“ povedal Pavel v rozhovore s novinárkou Christiane Amanpourovou. Na tento účel Moskva podľa neho využíva nepriame opatrenia - od podvratnej činnosti cez narušenia vzdušného priestoru, provokácie v námornom priestore až po informačné kampane. „Všetko je motivované starým pravidlom: 'Rozdeľuj a panuj',“ upozornil.

„Ak chcel prezident (Vladimir) Putin rozvrátiť jednotu NATO a EÚ tým, že rozpútal agresiu proti Ukrajine, dosiahol pravý opak. Krajiny NATO sú jednotnejšie, odhodlanejšie brániť svoje územie, vynakladať viac prostriedkov na vlastnú obranu a odradiť Rusko od akejkoľvek otvorenej vojenskej akcie,“ uviedol ďalej Pavel. V NATO je podľa neho stále väčšia zhoda na tom, že Aliancia musí byť odhodlaná Rusko nielen odstrašovať, ale v prípade potreby aj skutočne reagovať na narušenie svojho vzdušného priestoru alebo územia.

Český prezident tiež povedal, že ruská agresia proti Ukrajine sa dostala do patovej situácie. „Rusku sa nedarí, aj keď ruská propaganda tvrdí, že vojna prebieha úspešne,“ uviedol s tým, že ruské sily za každý štvorcový kilometer získaného územia Ukrajiny stratia viac než 1000 vojakov, počet ich obetí je vyšší ako počet nových príslušníkov a za posledný rok sa im podarilo dobyť menej než 0,4 percenta ukrajinského územia. „To nemožno považovať za úspech,“ vyhlásil.

Rusko podľa Pavla vychádza z predstavy, že je ohrozené Západom, takže keď sa mu nedarí v boji proti Ukrajine, hľadá vonkajších nepriateľov. „V prvom rade sú teraz jeho priamym cieľom európskej krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu,“ doplnil. Pavel je presvedčený, že ruská spoločnosť je z vojny vo všeobecnosti unavená rovnako ako tá ukrajinská. Vedenie Ruska však občanov súčasne presviedča, že nemôže byť porazené, pretože by to vraj znamenalo katastrofu. Moskva preto podľa Pavla potrebuje aspoň navodiť dojem víťazstva. Pokračovanie konfliktu ale nie je v záujme nikoho, zdôraznil a vyzval na jeho ukončenie.