PARÍŽ - Európska únia podľa francúzskeho prezidenta vstupuje do rozhodujúcej fázy. Staré istoty sa rozpadli, svet sa zrýchľuje a bez ráznej reakcie hrozí, že Európa stratí vplyv aj bezpečnosť.
Chaos ako nový normál
Svet sa podľa francúzskej hlavy štátu mení rýchlejšie, než je Európa pripravená priznať. Prezident Emmanuel Macron v rozhovoroch pre britský týždenník The Economist označil súčasnú situáciu za geopolitický aj geoekonomický stav núdze.
Upozornil, že Európa už nemôže stavať na stabilnom a predvídateľnom prostredí. Klimatická kríza sa prehlbuje, globálne vzťahy sa trieštia a chaos sa stáva novou realitou. Ako dodal, vývoj v Spojených štátoch, ktoré boli desaťročia považované za garanta bezpečnosti, dnes vyvoláva pochybnosti – citoval ho francúzsky denník Le Monde.
Situácia s Ruskom a Čínou
Macron otvorene pomenoval aj koniec niekdajších ekonomických istôt. Rusko, od ktorého Európa očakávala dlhodobé dodávky lacnej energie, túto úlohu prestalo plniť pred tromi rokmi. Zároveň sa podľa neho definitívne zmenil vzťah s Čínou.
Krajina, ktorú mnohé európske firmy vnímali ako obrovský exportný trh, sa premenila na tvrdého konkurenta bez zábran. „Ilúzie sa rozplynuli,“ odkázal prezident a naznačil, že starý model spolupráce už nefunguje.
Technologická priepasť sa prehlbuje
Okrem bezpečnosti a klímy považuje Macron za kľúčovú výzvu aj rozvoj umelej inteligencie. Práve v tejto oblasti podľa neho Európa dramaticky zaostáva. Investície Únie sú v porovnaní so Spojenými štátmi a Čínou neporovnateľne nižšie.
Francúzsky prezident varoval, že ak sa to v priebehu najbližších troch až piatich rokov nezmení, Európa môže prísť o rozhodujúce technologické odvetvia. V takom prípade by podľa jeho slov prestala byť relevantným globálnym hráčom.
Tretia veľmoc alebo zabudnutý kontinent
Macron sa v rozhovoroch vrátil aj k samotnej podstate európskeho projektu. Pripomenul, že Európa sa spojila, aby sa vyhla vojnám a vybudovala spoločný trh. Zároveň si však sama zakázala uvažovať o moci ako nástroji.
Podľa neho je čas túto mentálnu brzdu uvoľniť. Európska únia by sa mala stať skutočnou treťou veľmocou, ktorá dokáže obhajovať svoje záujmy rovnocenne s USA a Čínou, nie iba reagovať na rozhodnutia iných.
Menej byrokracie, viac ochrany
Cestu von z krízy vidí Macron v reštarte hospodárskeho rastu a obmedzení administratívnej záťaže. Dôležitým bodom je podľa neho aj ochrana európskeho priemyslu.
„Ak svoje hospodárstvo chránia Číňania aj Američania, Európa nemôže zostať jediným úplne otvoreným trhom,“ odkázal. Zdôraznil pritom, že nejde o protekcionizmus, ale o dôslednosť a obranu vlastných záujmov.
Spoločné dlhy ako nástroj prežitia
Ako konkrétny krok navrhol aj vznik spoločných európskych dlhopisov. Tie by podľa neho mohli pomôcť financovať strategické investície a posilniť konkurencieschopnosť Únie v čase rastúcej globálnej rivality.
Bez takýchto opatrení podľa Macrona hrozí, že Európa stratí nielen ekonomickú silu, ale aj schopnosť rozhodovať o vlastnej budúcnosti.
