MOSKVA - O pozostatky následníka ruského trónu cároviča Alexeja a jeho sestry vraj nikto nestojí, a tak nakoniec môžu skončiť v bezmennom hrobe. Upozornil na to vyšetrovateľ Vladimir Soloviov, ktorý má prípad popravy cárskej rodiny skoro už dve desaťročia na starosti.
"Od uverejnenia výsledkov výskumov (potvrdzujúcich pravosť pozostatkov) ubehli už viac ako dva roky, ale práca expertov sa ignoruje. O ostatky sa nestará ani štát, ani cirkev," posťažoval si dnes Soloviov v denníku Izvestija. "Uchovávam kosti následníka veľkého impéria a veľkokňažnej ako vecné dôkazy. Bojím sa však, že skôr či neskôr ich bude potrebné pochovať podľa obvyklých pravidiel medzi inými nevyžiadanými ostatkami," dodal.
Posledného ruského cára Mikuláša II., jeho ženu a päť detí bez súdu zastrelili boľševici v noci na 17. júla 1918 v Jekaterinburgu, kde boli internovaní po cárovej abdikácii. Po rozpade Sovietskeho zväzu nájdené pozostatky pochovali s veľkou slávou v cárskej hrobke v Petrohrade - s výnimkou pozostatkov dvoch detí. Tie sa pri Jekaterinburgu našli až v roku 2007. Nález však sprevádzali pochybnosti.
Expertízy ruských genetikov aj expertov americkej armády medzitým podľa Solovjova "jednoznačne dokázali, že ide o pozostatky cároviča Alexeja a jeho sestry, veľkokňažnej Marie".
Vyšetrovateľ spochybnil široko rozšírenú mienku, že rozkaz na vyvraždenie cárskej rodiny vydali vodcovia boľševikov Vladimír Iľjič Lenin a Jakov Sverdlov. "Môžem s absolútnym presvedčením prehlásiť, že sa nenašiel ani jeden hodnoverný dokument, ktorý by dokazoval iniciatívu Lenina a Sverdlova," vyhlásil o výsledkoch pátrania v štátnych archívoch. Popravu pripisuje skôr uralským komunistom, ktorí sa v prípade cárskej rodiny vymkli kontrole centra boľševickej revolúcie.
