Vytieklo až milión kubíkov kalu
BUDAPEŠŤ - Najhoršou ekologickou katastrofou v histórii krajiny je pretrhnutie odkaľovacej nádrže v západomaďarskej Ajke. Havária si vyžiadala najmenej štyri ľudské životy a viac ako sto zranených, ďalších šesť osôb úrady naďalej evidujú ako nezvestných. Odstraňovanie škôd potrvá najmenej rok a bude stáť milióny eur, uviedol spravodajský server BBC.
Nezvestných, ktorými sú postarší ľudia, hľadajú záchranári v protichemických oblekoch. Úrady sa obávajú, že zahynuli pod nánosmi znečisteného bahna, ktoré tu stále ležia v asi metrovej vrstve. Pátracie čaty sa musia kalom brodiť a na hľadanie tiel používať kovové prúty. Všetci nezvestní aj obete sú z dediny Kolontár, ktorá ako prvá stála až dvojmetrovej vlne kalu v ceste.
Obyvateľom Kolontáru dnes ráno na niekoľko hodín povolili návrat do domovov, aby si mohli zobrať osobné veci. Vláda v oblasti vyhlásila stav ohrozenia. Vyše 500 pracovníkov maďarského krízového centra, vojaci a experti z hliníkárenskej spoločnosti MAL, ktorej zariadenia v Ajke patria, sa teraz snažia zneutralizovať jedovatý červený kal. Ten sa totiž dostal do rieky Marcali a do potoka Torna. Odtiaľ by mohol preniknúť až do Dunaja.
Nebezpečný materiál, ktorý z nádrže vytiekol, je žieravý, obsahuje ťažké kovy, spôsobuje chemické popáleniny a dráždi oči. Kal neobsahuje kyanid a nie je rádioaktívny, ako uvádzali prvé správy, povedal podľa MTI šéf ochranného výboru Jenö Lasztovicza.
Miesto skazy ohraničuje všadeprítomná červenooranžová farba kalu. Z nádrže ho vytieklo viac ako milión kubických metrov a prenikol do piatich okolitých dedín a mestečiek. Nábytok a dokonca niektoré autá vlna odniesla až dva kilometre ďaleko. Zaplavilo stovky domov a záhrad. Pozdĺž brehov kontaminovanej rieky Marcali ležia vyplavené mŕtve ryby.
"Nenachádzam slová," okomentoval podľa DPA situáciu muž (25). "Utekal som na kostolný pahorok a musel som sa pozerať, ako mi povodeň ľahko zhltla auto," dodal. Nikdy vraj nezabudne na to, aký "ničivý a bublajúci hluk" valiaci sa kal vydával.
Zatiaľ nie je jasné, čo pretrhnutie hrádze spôsobilo. Ministerstvo životného prostredia preverí, či hlinikáreň neskladovala v lagúne viac kalu, než bolo povolené. Nepriaznivú úlohu tiež mohli zohrať nedávne výdatné dažde. Greenpeace však vidí jasnú zodpovednosť na strane hlinikárenskej spoločnosti. MAL ale podľa DPA akúkoľvek zodpovednosť odmieta a tvrdí, že červeného kalu sa "nikto nemusí báť", pretože je "úplne neškodný".
Ekológovia však namietajú, že kal sa v zemine usadí a spustoší tak poľnohospodárske plochy. Vietor môže vysušený kal odviať údajne až pätnásť kilometrov. Ministerstvo životného prostredia sa podľa BBC domnieva, že v celej zasiahnutej oblasti bude musieť odťažiť asi dvojcentimetrovú vrstvu pôdy. Likvidácia škôd sa zrejme nezaobíde bez technickej a finančnej pomoci Európskej únie.
Nešťastie upútalo pozornosť na doposiaľ stále nedostatočnú ochranu životného prostredia v strednej a východnej Európe, poznamenala DPA. Agentúra v tejto súvislosti pripomenula haváriu z januára 2000, keď do rieky Tisy a jej prítoku rieky Somes uniklo zo zlatej bane pri rumunskom Baia Mare približne 100 ton kyanidu.
Obyvateľom Kolontáru dnes ráno na niekoľko hodín povolili návrat do domovov, aby si mohli zobrať osobné veci. Vláda v oblasti vyhlásila stav ohrozenia. Vyše 500 pracovníkov maďarského krízového centra, vojaci a experti z hliníkárenskej spoločnosti MAL, ktorej zariadenia v Ajke patria, sa teraz snažia zneutralizovať jedovatý červený kal. Ten sa totiž dostal do rieky Marcali a do potoka Torna. Odtiaľ by mohol preniknúť až do Dunaja.
Nebezpečný materiál, ktorý z nádrže vytiekol, je žieravý, obsahuje ťažké kovy, spôsobuje chemické popáleniny a dráždi oči. Kal neobsahuje kyanid a nie je rádioaktívny, ako uvádzali prvé správy, povedal podľa MTI šéf ochranného výboru Jenö Lasztovicza.
Miesto skazy ohraničuje všadeprítomná červenooranžová farba kalu. Z nádrže ho vytieklo viac ako milión kubických metrov a prenikol do piatich okolitých dedín a mestečiek. Nábytok a dokonca niektoré autá vlna odniesla až dva kilometre ďaleko. Zaplavilo stovky domov a záhrad. Pozdĺž brehov kontaminovanej rieky Marcali ležia vyplavené mŕtve ryby.
"Nenachádzam slová," okomentoval podľa DPA situáciu muž (25). "Utekal som na kostolný pahorok a musel som sa pozerať, ako mi povodeň ľahko zhltla auto," dodal. Nikdy vraj nezabudne na to, aký "ničivý a bublajúci hluk" valiaci sa kal vydával.
Zatiaľ nie je jasné, čo pretrhnutie hrádze spôsobilo. Ministerstvo životného prostredia preverí, či hlinikáreň neskladovala v lagúne viac kalu, než bolo povolené. Nepriaznivú úlohu tiež mohli zohrať nedávne výdatné dažde. Greenpeace však vidí jasnú zodpovednosť na strane hlinikárenskej spoločnosti. MAL ale podľa DPA akúkoľvek zodpovednosť odmieta a tvrdí, že červeného kalu sa "nikto nemusí báť", pretože je "úplne neškodný".
Ekológovia však namietajú, že kal sa v zemine usadí a spustoší tak poľnohospodárske plochy. Vietor môže vysušený kal odviať údajne až pätnásť kilometrov. Ministerstvo životného prostredia sa podľa BBC domnieva, že v celej zasiahnutej oblasti bude musieť odťažiť asi dvojcentimetrovú vrstvu pôdy. Likvidácia škôd sa zrejme nezaobíde bez technickej a finančnej pomoci Európskej únie.
Nešťastie upútalo pozornosť na doposiaľ stále nedostatočnú ochranu životného prostredia v strednej a východnej Európe, poznamenala DPA. Agentúra v tejto súvislosti pripomenula haváriu z januára 2000, keď do rieky Tisy a jej prítoku rieky Somes uniklo zo zlatej bane pri rumunskom Baia Mare približne 100 ton kyanidu.
