VARŠAVA - Strach z ruskej agresie nadobúda konkrétne kontúry: na východnom krídle NATO prebiehajú vojenské cvičenia, podzemné operačné sály sú v plnej pohotovosti a záchranári trénujú v simulovaných bojových podmienkach. Scenár ozbrojeného konfliktu sa už neberie ako možnosť — ale ako pravdepodobnosť.
Koniec ilúzií: „Voda vojny nám strieka do tváre“
Litva, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko — štáty, ktoré susedia s Ruskom a Bieloruskom — začínajú konať s naliehavosťou, ktorá bola ešte pred pár rokmi nemysliteľná. Invázia Ruska na Ukrajinu zmenila všetko. Líderstvo v týchto krajinách už nehovorí o tom, či dôjde k útoku, ale kedy.
„Máme tu zlých susedov: Rusko a Bielorusko,“ vyhlásil varovne litovský námestník ministra zdravotníctva Daniel Naumovas. Osobitne upozornil na Suwalský koridor — úzky pás zeme medzi Litvou a Poľskom, ktorý oddeľuje ruskú enklávu Kaliningrad od Bieloruska. „Voda nám strieka do tváre: voda vojny,“ varoval.
Podzemné operačné sály a záchranári v bojových podmienkach
Pobaltské krajiny a Poľsko podľa denníka Politico radikálne prehodnocujú svoje krízové protokoly. Nemocnice sa presúvajú pod zem, zdravotníci a záchranári absolvujú vojenské výcviky. Cieľ? Pripraviť civilnú infraštruktúru na vojnový konflikt, kde sa frontová línia môže objaviť kedykoľvek.
„Keď médiá informovali o vojne na Ukrajine, bolo to desivé. Nevedeli sme, či budeme mať dosť zdrojov, ak sa vojna začne aj tu,“ priznala litovská záchranárka Martyna Veronika Noreikaitėová, ktorá sa zúčastnila vojenského výcviku pre záchranné zložky.
Estónsko: „Nejde o to, či. Ide o to, kedy“
Ragnar Vaiknemets, zástupca generálneho riaditeľa Estónskej zdravotníckej rady, neváhal formulovať obavy priamo: „Nejde o to, či zaútočia. Je otázkou, kedy.“ V pozadí jeho slov stojí presvedčenie, že agresia Ruska voči Ukrajine je predzvesťou širšieho konfliktu — a že krajiny ako Estónsko môžu byť ďalšie na rade.
Míny na hraniciach a demonštrácia odhodlania
Už v marci tohto roka sa Poľsko a krajiny Pobaltia rozhodli vyslať jasný signál: obrana hraníc bude nekompromisná. V spoločnom vyhlásení oznámili, že nevylučujú ani použitie nášľapných mín — zbrane, ktoré sú v mnohých štátoch sveta zakázané.
„Týmto rozhodnutím vysielame jasnú správu: Naše krajiny sú pripravené a môžu použiť všetky potrebné opatrenia na obranu nášho územia a slobody,“ uviedli ministri obrany týchto štátov podľa agentúry AP News.
Zvýšenie investícií do balistickej obrany
Súčasťou príprav je aj masívne zbrojenie — od nákupov balistických rakiet až po prebudovanie zdravotníckej infraštruktúry. Ide o komplexnú stratégiu, ktorá má zabezpečiť, že krajiny východného krídla NATO budú schopné čeliť akejkoľvek eskalácii — a prežiť ju.
