LONDÝN - Členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) rokujú o možnosti uvedenia ďalších jadrových zbraní do stavu pohotovosti. Ide o reakciu na rastúcu hrozbu, ktorú predstavuje Rusko a Čína, vyhlásil v pondelok šéf Aliancie Jens Stoltenberg, informuje o tom správa z agentúry Reuters.
"Nebudem zachádzať do operačných podrobností o tom, koľko jadrových hlavíc by malo byť v prevádzke a ktoré by mali byť uskladnené, ale tieto otázky musíme konzultovať. A presne to robíme," povedal Stoltenberg v rozhovore pre britský denník Telegraph.
archívne video
Transparentná komunikácia v tejto otázke podľa neho pomáha vyslať priamy odkaz o tom, že NATO je alianciou, ktorá disponuje jadrovými zbraňami a používa ich ako odstrašujúci prostriedok. "Cieľom Aliancie je, samozrejme, svet bez jadrových zbraní, ale kým budú existovať, zostaneme jadrovou alianciou, pretože svet, v ktorom Rusko, Čína a Severná Kórea majú jadrové zbrane a NATO nie, je nebezpečnejší," dodal.
Ruský prezident Vladimir Putin opakovane pohrozil, že Moskva by v prípade mimoriadnych okolností mohla použiť jadrové zbrane na svoju obranu. Rusko obviňuje západné krajiny, že tlačia svet do jadrovej konfrontácie tým, že poskytujú Ukrajine zbrane v hodnote miliárd dolárov, z ktorých niektoré sa používajú pri útokoch na ruskom území.
Rusko s Bieloruskom počas minulého týždňa spustili druhú fázu spoločných manévrov, ktoré zahŕňajú použitie taktických jadrových zbraní. Podľa ruského ministerstva obrany je cieľom cvičenia uistiť sa, že príslušníci oboch armád a ich vybavenie sú pripravení na ochranu suverenity a územnej celistvosti Moskvy a Minsku.
NATO môže čeliť niečomu, čomu doteraz nečelilo
Stoltenberg v rozhovore pre britský denník tiež varoval, že NATO môže čeliť niečomu, čomu nikdy predtým nečelilo - dvom potenciálnym protivníkom s jadrovými zbraňami: Číne a Rusku. "Samozrejme, že to má svoje dôsledky," dodal.
Zároveň vyzval západných spojencov, aby naďalej podporovali Kyjev. Členovia Aliancie sa minulý týždeň dohodli na pláne koordinácie pomoci Ukrajine v oblasti dodávok vojenskej techniky a výcviku. Koordinácia pomoci Ukrajine sa tak presunie z neformálnej skupiny vedenej Spojenými štátmi pod oficiálnu misiu NATO.
Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI) vo svojej výročnej správe zverejnenej v pondelok uviedol, že deväť krajín (USA, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael), ktoré disponujú jadrovými zbraňami, vlani pokračovalo v modernizácii svojho jadrového arzenálu a niekoľko z nich nasadilo nové jadrové zbraňové systémy.
V januári bolo podľa SIPRI celosvetovo na skladoch pripravených na možné použite 9585 jadrových hlavíc z odhadovaného celkového počtu 12.121. V stave "vysokej operačnej pohotovosti" bolo udržiavaných približne 2100 balistických rakiet, dodal inštitút. To sa podľa neho týka najmä jadrového arzenálu Ruska a USA, ale aj Číny.
Kremeľ označil Stoltenbergove výroky o jadrových zbraniach za eskaláciu
Vyhlásenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga o potrebe uviesť jadrové zbrane Aliancie do stavu bojovej pripravenosti je ďalšou eskaláciou napätia, uviedol v pondelok na brífingu v Moskve hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
Peskov reagoval na vyjadrenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga - okrem iného zverejnené aj v rozhovore pre denník The Telegraph -, v ktorom uviedol, že NATO diskutuje o uvedení jadrových zbraní do pohotovosti kvôli hrozbe zo strany Ruska a Číny. Aliancia by podľa Stoltenberga mala svetu ukázať svoj jadrový arzenál, aby vyslala jasný odkaz svojim protivníkom.
To, čo Stoltenberg povedal, "zjavne nezapadá do kontextu" vyhlásenia prijatého v nedeľu po konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku, kde sa píše o neprípustnosti takejto rétoriky. Preto podľa neho v prípade Stoltenbergovho výroku nejde o nič iné ako "o ďalšiu eskaláciu napätia".
Peskov podotkol, že záverečný dokument mierovej konferencie nepodpísali všetci jej účastníci. Naopak, dokument podpísalo aj niekoľko krajín "priateľských k Rusku", čo však - podľa Peskova - nepokazí ich vzťahy s Ruskou federáciou.
Stoltenberg v rozhovore pre The Telegraph uviedol, že nechce zachádzať do detailov a špecifikovať, koľko jadrových hlavíc by malo byť v prevádzke a koľko z nich by malo byť v sklade. Spresnil však, že je nutné sa o týchto otázkach poradiť. "To je presne to, čo robíme," uviedol šéf NATO.
Zopakoval zároveň, že cieľom NATO je "svet bez jadrových zbraní". Dodal súčasne, že kým budú existovať jadrové zbrane, "zostaneme jadrovou alianciou, pretože svet, v ktorom má jadrové zbrane Rusko, Čína a Severná Kórea a NATO nie, je nebezpečnejším svetom".
Generálny tajomník NATO pripomenul, že Čína masívne investuje do moderných zbraní vrátane svojho jadrového arzenálu, ktorý sa podľa neho do roku 2030 rozrastie na 1000 hlavíc. Podľa Stoltenberga môže preto NATO v blízkej budúcnosti "čeliť dvom potenciálnym protivníkom s jadrovými silami – Číne a Rusku".
Agentúra Reuters doplnila, že Rusko a Spojené štáty sú svetové jadrové mocnosti, ktoré vlastnia asi 88 percent svetového arzenálu jadrových zbraní. Spojené štáty majú v piatich európskych krajinách – Taliansku, Nemecku, Turecku, Belgicku a Holandsku - rozmiestnených asi 100 nestrategických jadrových púm B61. Ďalších približne 100 ich majú na území USA. Rusko má zhruba 1558 nestrategických jadrových hlavíc. Experti na kontrolu zbraní však tvrdia, že stanoviť ich presný počet je kvôli utajeniu ťažké.
