KYJEV - V Záporožskej jadrovej elektrárni na juhovýchode Ukrajiny odpojili od celoštátnej energetickej siete aj posledný fungujúci reaktor.
Naživo z Ukrajiny
Video
ONLINE
22:00 Prezident USA Joe Biden sa definitívne rozhodol, že nezaradí Rusko na zoznam štátov podporujúcich terorizmus. Oznámila to v utorok hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová, ktorú citovala agentúra Reuters.
17:50 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v utorok vyzvala na vytvorenie bezpečnostnej zóny okolo Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) na juhovýchode Ukrajiny, ktorú okupuje Rusko. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že obsadenie ZAES, ktorá je najväčšou v Európe, vyvolalo obavy z jadrovej katastrofy, pretože objekt je častým terčom ostreľovania. Zo zodpovednosti zaň obviňuje Rusko Ukrajinu a naopak.
16:56 Neznámi páchatelia v utorok v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny vyhodili do vzduchu auto veliteľa proruskej vojenskej správy mesta Berďansk. Informovala o tom ruská redakcia britskej stanice BBC. Arťoma Bardina, ktorého do funkcie vymenovali ruské úrady, hospitalizovali vo vážnom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti, informovali podľa BBC ruské médiá.
16:48 Európska komisia (EK) v utorok predstavila návrh na sprísnenie vízového režimu pre občanov Ruska cestujúcich do krajín EÚ. Očakáva sa, že navrhované reštrikcie v krátkom čase odobria členské krajiny Únie, informuje agentúra AFP.
14:42 Rusko obvinilo v utorok Ukrajinu z opakovaného ostreľovania okolia Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES). Vyplýva to z vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí a predstaviteľa Rusmi dosadenej samosprávy v okupovanej časti Záporožskej oblasti Vladimira Rogova. Deje sa tak v čase, keď má Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) vydať očakávanú správu o stave ZAES. Informuje o tom agentúra AFP.
14:21 Hlavní západní spojenci Ukrajiny sa zatiaľ neprihlásili k zriadeniu tribunálu, ktorý by súdil ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho najbližšie okolie za zločin agresie, pretože podľa najvyšších ukrajinských predstaviteľov si chcú ponechať priestor pre budúce vzťahy s Moskvou.
"Je to vysoká politická hra. Krajiny na jednej strane verejne odsudzujú túto agresiu, ale na druhej strane si vo vzťahoch s Ruskom dávajú nohu do zatvárajúcich sa dverí, aby sa neizolovali úplne," povedal zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej administratívy Andrij Smyrnov, ktorý stojí na čele úsilia svojej krajiny o zriadenie uvedeného medzinárodného trestného tribunálu.
13:52 Ruská armáda stratila vo vojne na Ukrajine už 50.150 vojakov, uviedol v utorok na sociálnej sieti Facebook ukrajinský generálny štáb. Informuje o tom agentúra DPA. Ukrajinské ozbrojené sily tvrdia, že od 24. februára, keď Moskva spustila "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine, zničili už 2077 tankov, 4484 bojových vozidiel, 236 lietadiel a 207 vrtuľníkov ruskej armády. DPA dodala, že tieto štatistiky nedokáže nezávisle overiť.
Britské ministerstvo obrany odhaduje, že v rusko-ukrajinskom konflikte zahynulo približne 25.000 členov ruských ozbrojených síl. Moskva prestala zverejňovať počty padlých vojakov mesiac po začiatku "špeciálnej vojenskej operácie".
11:25 Ukrajinská armáda zničila dôležitý ruský muničný sklad, kde Moskva skladovala rakety pre systém S-300, ktorými ostreľovala mesto Charkov. V pondelok neskoro večer v príhovore to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, citoval ho webový portál americkej televízie CNN.
"Chcem sa znovu poďakovať všetkým našim obrancom, vojakom a vojačkám, našim spravodajským službám, agentom bezpečnostnej služby Ukrajiny, ktorí robia všetko pre to, aby okupantom každý deň stále viac a viac sťažovali pobyt na Ukrajine," povedal Zelenskyj. "A dnes sa chcem osobitne poďakovať bojovníkom jednej z našich brigád raketového delostrelectva – svojou presnou paľbou zničili presne ten ruský sklad, z ktorého okupanti brali rakety pre systémy S-300 a bombardovali nimi Charkov," vysvetlil. "Dobrá vec, tieto MLRS (americké delostrelecké salvové raketové systémy). Ďakujem vám, naši hrdinovia," dodal ukrajinský prezident.
10:28 Traja ľudia vrátane staršej ženy zahynuli pri raketovom útoku v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, oznámil v utorok tamojší gubernátor Oleh Synehubov. Informuje o tom agentúra Reuters. "Nepriateľ opäť podnikol raketový útok na Charkov... V priemyselnej oblasti bola zničená jedna dvojposchodová a jedna rezidenčná budova, v ktorej bola 73-ročná žena. Nanešťastie zomrela," uviedol Synehubov na sociálnej sieti Telegram.
Ďalší dvaja ľudia zomreli pri ostreľovaní obce Zoločiv ležiacej severne od Charkova. V inom príspevku na Telegrame Synehubov informoval o ďalšom raketovom útokom, nezverejnil však o ňom bližšie informácie.
09:25 Hraničnými priechodmi prešlo v pondelok na Slovensko 2734 ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadalo 253 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 2944 osôb. Informovali o tom z tlačového odboru Ministerstva vnútra SR. "Z hľadiska príchodu a odchodu odídencov z Ukrajiny je situácia dlhodobejšie stabilná bez výrazných zmien," priblížil rezort s tým, že denne sleduje udalosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine a jej dosah na Slovensko.
09:23 Rusko neočakáva zlepšenie vzťahov s Britániou po tom, čo vládu v tejto ostrovnej krajine prevezme nová premiérka Liz Trussová, uviedol v utorok Kremeľ. Informuje o tom agentúra AFP. "Súdiac podľa vyjadrení Trussovej o našej krajine, ktoré mala, keď bola ešte ministerkou zahraničných vecí... môžeme s vysokou mierou istoty predpokladať, že k nijakým zmenám smerom k lepšiemu nepríde," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
09:07 Poľsko-ukrajinskú hranicu prekročilo do Poľska od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu 24. februára už približne 6,07 milióna ľudí, informovala v utorok ráno na Twitteri Pohraničná stráž (SG). Správu priniesla tlačová agentúra PAP.
SG urobila v pondelok okolo 19.600 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na územie Poľska z Ukrajiny, v utorok do 07.00 h SELČ dosiahol počet príchodzích okolo 5600. Pohraničná stráž tiež uviedla, že z Poľska na Ukrajinu odišlo od začiatku vojny vyše 4,29 milióna ľudí. V pondelok prekročilo hranicu z Poľska na Ukrajinu približne 23.800 osôb.
09:02 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok navštívil spoločné vojenské cvičenie Ruska s Čínou a ďalšími krajinami, ktoré sa konajú v Prímorskom kraji na východe Ruska. Informuje o tom agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.
Ruský prezident má podľa Peskovových slov absolvovať stretnutie s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom a náčelníkom generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerijom Gerasimovom. Tieto manévre s názvom Vostok 2022 sa začali vo štvrtok 1. septembra a majú pokračovať do 7. septembra na viacerých cvičiskách na východe Ruska a vo vodách pri východnom pobreží federácie.
06:08 Ruské ministerstvo obrany sa snaží nakúpiť v Severnej Kórei milióny rakiet a delostreleckých granátov pre pokračujúcu vojnu proti Ukrajine, uviedla dnes agentúra AP s odvolaním sa na poznatky americkej rozviedky.
Americký predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, považuje skutočnosť, že Rusko sa obrátilo na izolovaný severokórejský štát, za známku, že "ruská armáda naďalej trpí nedostatkom dodávok na Ukrajinu v dôsledku kontroly vývozu a sankcií". Americkí spravodajcovia si myslia, že Rusko by sa mohlo v budúcnosti pokúsiť zaobstarať si ďalšie severokórejské vojenské vybavenie. O týchto poznatkoch ako prvý informoval list The New York Times.
06:02 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom každodennom prejave v pondelok večer vyhlásil, že dúfa v to, že nová šéfka britskej Konzervatívnej strany Liz Trussová pomôže Kyjevu "zmariť všetky deštruktívne snahy Ruska". Informuje o tom agentúra AFP. "My na Ukrajine ju (Trussovú) dobre poznáme - vždy bola na osvietenej strane európskej politiky," poznamenal Zelenskyj s tým, že sa teší na vzájomnú spoluprácu. Najpodstatnejšie je podľa jeho slov "zachovať našu jednotu". Vyslovil preto nádej, že "spoločne dokážeme spraviť omnoho viac pre obranu našich ľudí".
Putin schválil doktrínu na obranu ruského sveta
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok schválil novú doktrínu týkajúcu sa zahraničnej politiky, ktorá je založená okolo konceptu tzv. "ruského sveta". Ako píše agentúra Reuters, tento pojem využívajú konzervatívni ideológovia na ospravedlnenie intervencií, ktorých cieľom je údajne chrániť rusky hovoriace obyvateľstvo v zahraničí. V 31-stranovom dokumente "humanitárnej politiky" zverejnenom pol roka od začiatku vojenskej ofenzívny Moskvy na Ukrajine sa píše, že Rusko by malo "chrániť, zabezpečovať a podporovať tradície a ideály ruského sveta".
"Ruská federácia poskytuje svojim krajanom žijúcim v zahraničí podporu čo sa týka napĺňania ich práv, zabezpečuje ochranu ich záujmov a zachovanie ich ruskej kultúrnej identity," uvádza sa v dokumente. Rusko tvrdí, že jeho vzťahy s krajanmi v cudzine mu umožnili "posilniť na medzinárodnej scéne svoj imidž demokratickej krajiny usilujúcej sa o vytvorenie multipolárneho sveta." Reuters približuje, že šéf Kremľa Putin už roky hovorí o podľa neho tragickom osude zhruba 25 miliónov Rusov, ktorí sa po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 ocitli v novovzniknutých nezávislých štátoch mimo územia Ruska. Tento vývoj nazval Putin geopolitickou katastrofou.
Rusko považuje bývalý sovietsky priestor od Baltského mora až po strednú Áziu za svoju legitímnu sféru vplyvu. Túto predstavu dôrazne odmietajú mnohé z dotknutých štátov a tiež Západ. Rusko by malo podľa novej doktríny posilniť spoluprácu so slovanskými krajinami, Čínou a Indiou a takisto zintenzívniť väzby so štátmi Blízkeho východu, Latinskej Ameriky a Afriky. V dokumente sa píše, že Moskva by mala prehlbovať vzťahy s Abcházskom a Južným Osetskom – dvoma gruzínskymi regiónmi, ktoré Moskva po vojne s Gruzínskom v roku 2008 uznala za nezávislé, a tiež s dvoma separatistickými republikami na východe Ukrajiny - Doneckou ľudovou republikou a Luhanskou ľudovou republikou.
