BRUSEL - Severoatlantická aliancia si chce zaistiť rozsiahlu a trvalú vojenskú prítomnosť na hraniciach svojich členských krajín ležiacich na východnom krídle NATO, aby dokázala v budúcnosti zabrániť prípadnej agresii zo strany Ruska. V rozhovore pre britský denník The Telegraph to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Aliancia sa nachádza "uprostred veľmi zásadnej transformácie", ktorá bude reflektovať "dlhodobé dôsledky" konania šéfa Kremľa Vladimira Putina, uviedol Stoltenberg. "Čo teraz vidíme, je nová realita, nový normál pre európsku bezpečnosť. Preto sme požiadali našich vojenských veliteľov, aby predostreli možnosti toho, čo nazývame reštartom, čiže dlhodobou adaptáciou NATO," priblížil šéf Aliancie s tým, že tieto rozhodnutia majú byť prijaté na júnovom summite NATO v Madride.
Je tu nová realita, ktorej sa NATO musí prispôsobiť
"Bez ohľadu na to, kedy a ako sa vojna na Ukrajine skončí, pre našu bezpečnosť má už teraz dlhodobé následky. NATO sa musí prispôsobiť novej realite. A to je presne to, čo robíme," konštatoval Stoltenberg podľa denníka Politico.
Poznamenal tiež, že NATO je najúspešnejšou vojenskou alianciou v dejinách z dvoch dôvodov. "Po prvé preto, že sme dokázali zjednotiť Európu a Severnú Ameriku. Druhým dôvodom je, že sme sa dokázali zmeniť, keď sa menil svet. Svet sa mení aj teraz a NATO sa transformuje tiež," dodal.
Šéf NATO okrem toho podporil výzvy Kyjeva adresované západným spojencom, napríklad Nemecku, aby sa prestalo rozlišovať medzi útočnými a obrannými zbraňami. Berlín totiž vylúčil možnosť dodania útočných zbraní na Ukrajinu, pripomína Politico. "Ukrajina sa teraz bráni voči invázii. Takže všetko, čo Ukrajina robí, je obranou (voči agresorovi)," dodal Stoltenberg.
