BIŠKEK - Víťazom prezidentských volieb v Kirgizsku bude zrejme favorizovaný populista, expremiér a dočasný prezident Sadyr Žaparov. Paralelne s prezidentskými voľbami sa v Kirgizsku konalo aj referendum o forme vlády. Agentúra AFP informovala, že kirgizskí voliči sa rozhodli pre prezidentský systém, ktorý v plebiscite podporilo 74,75 percenta hlasujúcich.
Z výsledkov sčítania viac 82,13 percent hlasov odovzdaných v prezidentských voľbách vyplýva, že Žaparov získal najmenej 79,86 percenta hlasov, čo znamená, že druhé kolo volieb nie je potrebné. Na druhom mieste v prezidentských voľbách skončil Adachan Madumarov, ktorý získal niečo viac ako 6,5 percenta hlasov. Pokiaľ ide o výsledok referenda, v ktorom voliči uprednostnili prezidentský systém, parlamentnú formu vládnutia podporilo 10,14 percenta voličov a 4,01 percenta hlasujúcich sa vyslovilo proti obom variantom.
Podľa agentúry TASS to v nedeľu uviedla Ústredná volebná komisia, ktorá vyhlásila plebiscit za platný, keďže sa na ňom zúčastnilo viac ako 30 percent registrovaných voličov. Tlačová služba kirgizského ministerstva vnútra informovala, že voľby a referendum sa konali v pokojnej atmosfére a počas volebného dňa "nedošlo v krajine k nijakým pokusom o destabilizáciu spoločensko-politickej situácie deštruktívnymi silami".
V deň volieb bolo do služby povolaných 11.000 policajtov, 9000 príslušníkov poriadkových služieb a ďalších príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní. Agentúra TASS uviedla, že pozorovatelia z krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) a Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) na voľbách nezaznamenali závažné prípady porušenia zákona o voľbách. V rozhovore pre TASS to konštatovali vedúci týchto misií - Vasilij Volkov (SNŠ) a Alexej Čepa (ŠOS).
Žaparov sa dostal k moci po parlamentných voľbách zo 4. októbra, keď v Kirgizsku vypukli nepokoje vyvolané predstaviteľmi strán, ktoré sa do parlamentu nedostali. Ústredná volebná komisia následne označila výsledky volieb za neplatné. Predseda parlamentu a predseda vlády podali demisiu. Predsedom vlády sa vtedy stal Žaparov, ktorého demonštranti počas nepokojov vyslobodili z väzenia, kde si odpykával súdom vymeraný trest za vzatie rukojemníka.
Právomoci hlavy štátu naňho zase prešli po tom, čo 15. októbra z funkcie prezidenta odstúpil Sooronbaj Žeenbekov. Žaparov sa oboch týchto funkcií v novembri roku 2020 vzdal, aby mohol kandidovať v prezidentských voľbách. V súlade s kirgizskou legislatívou totiž osoby, ktoré zastávajú verejné funkcie, majú právo vo voľbách kandidovať iba v prípade, že sa ich dočasne vzdajú.
