BERLÍN - Obavy Nemcov v súvislosti s útokmi páchanými migrantmi nemecká kancelárka Angela Merkelová berie vážne - pre prejavy nenávisti, sympatie s nacizmom alebo násilie ako reakciu na ne však podľa jej slov ospravedlnenie "neexistuje", píše agentúra AP. Kresťania, židia, moslimovia, všetci patria do Nemecka, uviedla počas prejavu v spolkovom sneme Bundestagu kancelárka.
Merkelová v stredu v parlamente povedala, že chápe, že mnohí sa obávajú násilných trestných činov spáchaných migrantmi v dôsledku vraždy Nemca v Chemnitzi. Demonštrácie prívržencov krajnej pravice, ktoré vo východonemeckom Chemnitzi vypukli po tomto zločine, však rezolútne odsúdila. Na týchto demonštráciách prívrženci neonacizmu hajlovali, niekoľko cudzincov utrpelo zranenia a zamaskovaní páchatelia tam napadli aj židovskú reštauráciu, pripomenula AP.
"Neexistuje ospravedlnenie alebo odôvodnenie nenávisti, používania násilia, nacistických symbolov a nepriateľstva voči ľuďom, ktorí vyzerajú odlišne," zdôraznila. Masové nepokoje a protesty v saskom Chemnitzi nasledovali krátko po zabití 35-ročného Nemca s kubánskymi koreňmi, z ktorého sú podozriví utečenci z krajín Blízkeho a Stredného východu.
Únia musí byť silná a jednotná, povedal Juncker
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker v stredu predpoludním naposledy vo funkcii šéfa exekutívy EÚ vystúpil pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) s tradičným prejavom o stave Únie. Budúcoročnú správy prednesie novozvolený šéf eurokomisie, o ktorom rozhodnú voľby do Európskeho parlamentu koncom mája 2019. Hlavným cieľom jeho výročnej správy je zhodnotiť situáciu v EÚ za obdobie od septembra minulého roku a naznačiť smerovanie Únie v krátkodobom i dlhodobom horizonte.
Juncker s odkazom na budúci vývoj EÚ poslancom pripomenul, že "tieň stromov, ktoré sadíme dnes, ocenia až naši vnuci". Predseda EK pripomenul, že Únia je garantom mieru v Európe, o čo sa snažili už jej zakladatelia, aby nikdy viac nebola vojna. Vyzval všetkých politikov, aby nekazili tento obraz, a dodal, že treba odsúdiť prejavy nacionalizmu, ktorý v Európe viedol k dvom svetovým vojnám, a že sa treba naučiť lepšie žiť vedľa seba.
S odkazom na posledné roky Juncker pripomenul, že EÚ prešla ekonomickou krízou a dnes má rekordnú zamestnanosť, hoci v niektorých krajinách je vysoká najmä nezamestnanosť mladých ľudí. Za užitočný stimul pre rozvoj európskej ekonomiky označil tzv. Junckerov investičný plán - projekt, ktorý navrhol on sám ako šéf exekutívy EÚ.
V tejto súvislosti spomenul aj Grécko, ktoré sa za cenu "veľkých obetí" vymanilo z programu finančnej záchrany a zostalo členom eurozóny. "Tieto obete možno niektorí v Európe neoceňujú dostatočne," skonštatoval. Juncker pripomenul postavenie EÚ vo svete. Spresnil, že v obchodnej sfére má dohody so 70 krajinami a na svetovej scéne sa snaží šíriť princípy otvoreného a férového obchodu, pričom dbá na vysoké štandardy pre spotrebiteľov a zamestnancov.
"Európska únia je pripravená chrániť svoje hodnoty a svoje záujmy. Keď sme jednotní, my Európania sme pozoruhodná sila," uviedol. To podľa jeho slov platí nielen vo svete obchodu, ale napríklad aj pri presadzovaní klimatickej politiky, kde sa EÚ zasadzuje za "čistú planétu" a nemôže ignorovať klimatické zmeny. V tomto smere Únia vyvíja sériu aktivít: od ambicióznych plánov znižovania emisií CO2 až po stratégiu pre plasty a implementovanie parížskej klimatickej dohody.
Juncker spomenul aj rozširovanie EÚ, čo je podľa neho "úspešný príbeh", a upozornil, že treba poskytnúť jasnú perspektívu pre západobalkánske štáty, aby šancu na ich integráciu nevyužili iné mocnosti. V oblasti zahraničnej politiky na príklade aktuálneho diania v sýrskej provincii Idlib upozornil na dôležitosť svetového poriadku, na čom sa EÚ musí zúčastňovať. "Dnešný svet potrebuje silnú a jednotnú Európu, ktorá hovorí jedným hlasom a pracuje pre mier, férové obchodné vzťahy a stabilitu," dodal a spresnil, že ak EÚ stratí svoju politickú, ekonomickú a aj vojenskú moc, už nikdy nebude svetovým hráčom.
V tejto súvislosti ocenil, že po desaťročiach otáľania sa podarilo rozbehnúť projekt spoločnej európskej obrany. Upozornil, že nikto nejde "militarizovať" EÚ, ale Európania chcú väčšiu zodpovednosť a nezávislosť, lebo len silná EÚ môže ochrániť svojich občanov pred vonkajšími hrozbami a klimatickými zmenami a silnejšia Európa dokáže čeliť aj výzvam spojeným s hrozbami digitalizácie. Juncker zároveň konštatoval, že EÚ musí zostať tolerantným a otvoreným kontinentom, nemôže sa stať "pevnosťou Európa" a zatvárať oči pred tými, ktorí trpia a potrebujú pomoc.
Vyslovil sa za väčšiu otvorenosť pre legálnu migráciu, lebo EÚ potrebuje kvalifikovanú pracovnú silu, a pripomenul, že sa podarilo významne - o 70-80 percent - znížiť nelegálne migračné toky cez Stredomorie. Tu sa však vyslovil za viac solidarity medzi členskými krajinami, ktoré nemajú rovnakú mieru zodpovednosti v tejto otázke. "Solidarita musí byť preukázaná, ak chceme zachovať schengenské hranice. Zrušenie Schengenu by bolo pre Európu krokom späť," upozornil Juncker.
OĽaNO súhlasí, že Európska únia musí byť jednotná
Hnutie OĽaNO súhlasí, že je veľmi dôležité, aby Európska únia (EÚ) bola zvnútra jednotná, stabilná a silná. Uviedla to predsedníčka poslaneckého klubu Veronika Remišová v reakcii na stredajšie vystúpenie predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera s prejavom o stave Únie.
"Neznamená to, že štáty majú upustiť od národných záujmov. No umelé vyvolávanie pocitu krivdy a ohrozenia, vyvolávanie nepriateľstva medzi krajinami a falošné zjednodušené riešenia problémov, ktoré vidíme zo strany extrémistov v EÚ aj dnes, nikam nevedú. Keď sa niečo v Európe podarilo, bolo to vždy vďaka spolupráci a kompromisom, nie vďaka nepriateľstvu. Nepriateľstvo prinieslo Európe vojnu, spolupráca priniesla mier a blahobyt," povedala.
V otázke migrácie Remišová považuje za dôležité, že predseda EK sa zameral na kľúčové problémy, ktoré sa už dávno mali riešiť, ako posilnenie vonkajších hraníc, zvýšenie kompetencií Agentúry EÚ pre azyl a uľahčenie návratu nelegálnych migrantov. "Zároveň by sa však predseda EK mal vyhnúť výzvam na uľahčenie legálnej migrácie do EÚ. Tieto záležitosti by si mal každý členský štát riešiť podľa seba a návrhy zo strany EK rozhodne neprispievajú k zmierneniu napätia," doplnila.
Myslí si, že Juncker sa opätovne púšťa do nebezpečných diskusií o zmene spôsobu hlasovania v rôznych oblastiach. "V Lisabonskej zmluve sa spôsob hlasovania medzi členskými štátmi výrazne zjednodušil a súčasný stav považujeme za vyhovujúci," uviedla.
Z konkrétnych návrhov zverejnených v sprievodnom dokumente EK považuje za veľmi dôležité nové pravidlá pre plynovody, reformu systému DPH. Ako dobrý návrh vníma aj posilnenie eura v medzinárodnom obchode. Dôležitým odkazom aj pre Slovensko je podľa Remišovej aj výzva na lepšiu ochranu novinárov, s ktorou sa OĽaNO plne stotožňuje.
Šefčovič: Prejav o stave Únie upozornil na to, čo sme už dosiahli
Stredajší prejav o stave Únie predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera v Štrasburgu možno vnímať z dvoch hlavných pohľadov - ako dôraz na budúcoročné májové voľby do Európskeho parlamentu (EP) a poukázanie na oblasti, kde EÚ musí dosiahnuť viac, aby sa stala akcieschopnejšou v celosvetovom meradle. Uviedol to podpredseda EK Maroš Šefčovič. Pripomenutie nadchádzajúcich eurovolieb je podľa jeho slov dôležité, lebo od ich výsledku bude záležať to, ako bude EÚ vyzerať v nasledovnom desaťročí.
"Ocenil som, že Juncker pripomenul všetko, čo sa podarilo Európskej únii v posledných rokoch dokázať. Že sa podarilo vymaniť sa z hlbokej ekonomickej krízy a vytvoriť 12 miliónov nových pracovných miest a cez Junckerov investičný plán naliať do európskej ekonomiky takmer 400 miliárd eur," uviedol Šefčovič o vystúpení šéfa exekutívy EÚ pred europoslancami. Dodal, že tento systém investičných stimulov chce EÚ využívať aj naďalej - či už v Európe, alebo aj voči africkým krajinám. Juncker vo svojom prejave zdôraznil potrebu nového strategického partnerstva s Afrikou.
Šefčovič privítal aj skutočnosť, že Juncker spomenul vesmírne programy EÚ - osobitne sa v tejto kapitole zmienil o družicovom programe Galileo -, novú technologickú revolúciu či otázky svetového obchodu, kde žiadna krajina EÚ nie je dosť veľká na to, aby mohla zohrávať úlohu globálneho hráča. "To môžeme jedine spoločne ako Európania," skonštatoval. Slovenský eurokomisár ocenil tiež Junckerov odkaz na urýchlenie rozhodovacieho procesu v EÚ.
"Sú oblasti, kde je potrebné konať rýchlejšie. Všetci sa zhodneme na tom, že v oblasti zahraničnej politiky, obchodu a daní sú sektory, kde sa často nevieme pohnúť dopredu práve preto, že sa o tom hlasuje jednomyseľne," zhodnotil situáciu. Spresnil, že motívov na "nedohodu" býva viac: od presadzovania špecifických národných záujmov až po národné voľby v tej-ktorej členskej krajine, ktoré na úrovni EÚ brzdia prijímanie celoeurópskych rozhodnutí.
Podľa Šefčoviča bude takýto stav na rýchlo sa meniacej svetovej šachovnici Európu oslabovať, a preto vyjadril nádej, že sa eurokomisii, Európskemu parlamentu a členským krajinám podarí využiť existujúci článok Lisabonskej zmluvy, ktorý umožňuje prechod z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Junckerov prejav bol podľa Šefčoviča podnetný aj v tom, že vyzval Európanov, aby si nenechali ukradnúť zdravé vlastenectvo tými, ktorí propagujú nezdravý nacionalizmus, extrémizmus a xenofóbiu.
"Táto výzva je platná aj pre Slovensko," upozornil Šefčovič. A dodal, že nacionalistické a xenofóbne prejavy vždy viedli nielen k vnútropolitickým, ale aj k medzinárodným napätiam a ohrozovali súdržnosť Európy. "Keď počúvam niektorých politikov súčasnosti, tak to ohrozuje tú najväčšiu hodnotu, ktorú nám EÚ priniesla - a to je mier v Európe," skonštatoval.
