HAAG - Bývalý generál bosnianskych Chorvátov Slobodan Praljak, ktorý dnes v súdnej sieni počas odvolacieho procesu v Haagu hneď po vynesení rozsudku požil jed, zomrel. Oznámila to agentúra AP s odvolaním sa na chorvátsku televíziu. Holandská polícia podľa agentúry Reuters medzitým súdnu sieň označila za miesto činu.
K incidentu došlo po tom, čo odvolací senát Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) potvrdil predchádzajúcI verdikt pre 72-ročného generála na 20 rokov za mrežami.
Priebeh udalosti
Praljak bol ešte v roku 2013 odsúdený na 20-ročné väzenie za zločiny, ktoré mal spáchať na východe rozdeleného mesta Mostar. Počas toho, ako v stredu súd vynášal v jeho prípade potvrdzujúci verdikt, vykríkol, že odmieta rozsudok a napil sa z fľaštičky, ktorá podľa slov jeho právnej zástupkyne obsahovala jed.
"Slobodan Praljak nie je vojnový zločinec. S opovrhnutím verdikt odmietam," vykríkol Praljak podľa agentúry DPA. Vzápätí sa napil z fľaštičky, ktorú držal v ruke. Sudca okamžite nariadil prerušenie pojednávania a fľaštičku si vyžiadal. Na miesto okamžite privolali sanitku.
Sudca predtým stihol vyniesť potvrdzujúce rozsudky pre bývalého premiéra samozvanej republiky Herceg-Bosna Jadranka Prliča, ktorého v roku 2013 odsúdil tribunál na 25 rokov väzenia, a tiež pre exministra obrany Herceg-Bosny Bruna Stojiča, ktorého odsúdili na 20 rokov. Zvyšné rozsudky v prípadoch bývalého generála Milivoja Petkoviča, exveliteľa polície Valentina Čoriča a niekdajšieho šéfa úradu na výmenu vojnových zajatcov Berislava Pušiča, ešte len mali prečítať.
Vinní zo závažných vojnových zločinov
Tribunál ICTY šiestich menovaných Chorvátov ešte v roku 2013 uznal vinným zo závažných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktorých sa mali dopustiť v rokoch 1991-94 na území Bosny a Hercegoviny. Pripísal im vtedy zodpovednosť za vraždy, znásilnenia, prenasledovanie, vyháňanie a terorizovanie bosnianskych Moslimov na území samozvanej chorvátskej republiky Herceg-Bosna.
Obžalovaných tiež uznal vinnými zo zničenia historického mosta z obdobia Osmanskej ríše v meste Mostar, hlavnom meste Herceg-Bosny, ostreľovanie ktorého sa stalo symbolom pustošenia počas občianskej vojny v Bosne. Všetci šiesti obvinení sa dobrovoľne vzdali Haagu 5. apríla 2004. Proces sa začal v roku 2006 a patril medzi najdlhšie v dejinách ICTY.
História
Tzv. Chorvátska republika Herceg-Bosna bola politicko-územným zoskupením oblastí s väčšinovým chorvátskym obyvateľstvom na území Bosny a Hercegoviny v 90. rokoch. Za republiku s 30 okresmi ju vyhlásil jej prezident Mate Boban 28. augusta 1993 a zároveň požiadal o štatút autonómneho štátu v rámci republík Bosny a Hercegoviny. Jej hlavným mestom bol Mostar, vláda sídlila v meste Grude.
Oblasť sa počas občianskej vojny stala dejiskom masakrov civilistov, etnických čistiek a rozsiahleho rabovania. Herceg-Bosna oficiálne zanikla 30. augusta 1996 na základe dohody vtedajšieho chorvátskeho prezidenta Franja Tudjmana a bosnianskeho prezidenta Aliju Izetbegoviča.
Chorvátsky premiér kondoloval rodine Praljaka; s verdiktmi ICTY nie je spokojný
Plenkovič vyjadril rodine Praljaka (72) sústrasť v prejave zo Záhrebu, ktorý odvysielala chorvátska televízia. V ňom zároveň chorvátsky premiér vyslovil "nespokojnosť" s verdiktom. Plenkovič podľa agentúry AP na tlačovej konferencii uviedol, že Praljakov čin odráža "hlbokú morálnu nespravodlivosť" voči šestici bosnianskych Chorvátov. Tých ešte v máji 2013 odsúdili za závažné vojnové zločiny voči bosnianskym Moslimom, pričom ICTY ich rozsudky v rámci stredajšieho odvolacieho konania potvrdil.
Doživotie pre Ratka Mladiča
Trest doživotného väzenia uložil minulú stredu ICTY aj bývalému bosnianskosrbskému vojenskému veliteľovi Ratkovi Mladičovi, ktorého uznal za vinného z genocídy a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas bosnianskej vojny v rokoch 1992-95. Proti rozsudku sa môže odvolať, no vzhľadom na ukončenie činnosti ICTY v decembri sa prípadným odvolaním už bude zaoberať tzv. Mechanizmus pre medzinárodné trestné tribunály (MICT).
