ŠTRASBURG/VARŠAVA - Európsky parlament (EP) schválil v stredu uznesenie, ktorým spustil vlastné konanie voči Poľsku. Stalo sa tak v súvislosti s obavami z oslabenia nezávislosti justície a z porušovania základných európskych hodnôt. Vláda vo Varšave rozhodnutie europoslancov odsúdila ako spolitizované, informovala agentúra AP.
Za príslušné uznesenie EP hlasovalo 438 poslancov, 152 bolo proti a 71 sa zdržalo hlasovania. Hlasovaniu predchádzala emotívna rozprava, v ktorej zazneli ostré vyjadrenia na adresu Bruselu i Varšavy. Prijatím dokumentu sa spúšťa prvá fáza konania voči poľskej vláde pre možné ohrozenie právneho štátu. V dôsledku procedúry by Poľsko mohlo eventuálne prísť aj o svoje hlasovacie práva v rámci EÚ.
Po rozhodnutí poslancov je ďalší krok na členoch výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Ten má teraz vypracovať legislatívny dokument, ktorý formálne požiada o aktiváciu mechanizmu na základ článku 7 Lisabonskej zmluvy. Ten sa aktivuje v prípade "vážneho a pretrvávajúceho" porušenia základných princípov EÚ.
Poľské ministerstvo zahraničných vecí označilo prijatú rezolúciu EP za "politický nástroj na vyvíjanie tlaku na Poľsko". Podľa ministerstva ide o jednostranný dokument, ktorý nevychádza z právnej analýzy, ale z politických zreteľov.
Poľská premiérka Beata Szydlová označila stredajšie dianie v europarlamente súvisiace s Poľskom za škandalózne. Odsúdila predovšetkým vyjadrenia niektorých poľských europoslancov kriticky naladených voči súčasnej vláde vo Varšave. "Politici, ktorí očierňujú vlastnú krajinu na medzinárodnom fóre, nie sú hodní ju zastupovať," vyhlásila podľa agentúry AP Szydlová.
Vlastné právne konanie voči Poľsku už v lete spustila Európska komisia (EK). Vládu vo Varšave pritom varovala, že môže čeliť konaniu podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy, čo by mohlo viesť až k strate hlasovacích práv Poľska v Rade EÚ.
Poľskou vládou navrhovaná reforma najvyšších justičných orgánov podľa EK ohrozuje princípy právneho štátu. Začiatkom novembra komisia vyhlásila, že v spore okolo reformy poľskej justície v súčasnosti nevidí možnosť na dialóg s Varšavou.
Liberálni europoslanci chcú trestať poľských politikov za odklon od vlády zákona
Verhofstadt vo svojom prejave zdôraznil, že takéto tvrdé sankcie by mali byť zamerané na politikov a nie na obyčajných občanov, ktorí sa stávajú obeťami politických vodcov kopírujúcich politiku maďarského premiéra Viktora Orbána. Líder ALDE sa odvolal na aktiváciu článku 7 najmä v súvislosti so sobotňajším pochodom extrémistov vo Varšave.
"V sobotu fašisti obsadili ulice Varšavy. Neonacistické výzvy na 'bielu nadvládu', na 'čistú krv' nám pripomenuli najtemnejšie stránky v histórii," uviedol Verhofstadt v správe pre médiá. Upozornil, že k tomuto pochodu došlo menej ako 350 kilometrov od bývalých koncentračných táborov Auschwitz a Birkenau. "Pred niekoľkými rokmi to bolo v Európe nemysliteľné, v Poľsku to bolo nemysliteľné," zdôraznil.
Podľa jeho slov by Poľsko mohlo byť aj naďalej lídrom v EÚ, ale zmenilo sa na neliberálny gang v štýle Orbánovho neliberálneho vládnutia. Verhofstadt rovnako ako v prípade Maďarska aj pre Poľsko požiadal aktivovať článok 7 Lisabonskej zmluvy. "Nie preto, aby sme trestali Poľsko, ale pre záchranu jeho európskeho dedičstva. Nechceme trestať občanov Poľska, ale potrestať tých politikov, ktorí chcú toto dedičstvo zničiť," odkázal do Varšavy.
Liberálna poslankyňa Sophie in 't Veldová, podpredsedníčka ALDE, v tejto súvislosti uviedla, že agenda strany PiS odzrkadľuje agendu ruskej vlády a smeruje k nacionalizmu, autoritárstvu, xenofóbii, homofóbii a sexizmu. Vyzvala parlamentnú skupinu ECR, tretiu najpočetnejšiu v EP, aby zohľadniac tieto dôvody vylúčila poslancov z PiS zo svojich radov.
